Zobraziť kategórie Skryť kategórie

Kategórie

Vyhľadávanie podľa kategórií: poľnohospodárstvo – kynológia

Zobrazené heslá 1 – 47 z celkového počtu 47 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

afganský chrt

afganský chrt — pôvodne lovecké a pastierske plemeno psa zo skupiny chrtov z horských oblastí Afganistanu. Na Strednom východe sa používal na lov antilop, gaziel, vlkov a snežných leopardov. Okolo 1886 privezený do Spojeného kráľovstva, kde 1926 vznikol prvý špecializovaný klub afganských chrtov, v súčasnosti sa chovajú v Európe najmä ako spoločenské a výstavné psy. Afganský chrt má vysoké elegantné telo s rovným svalnatým chrbtom a hlbokým hrudníkom, ideálna výška psa je 68 – 74 cm, suky 63 – 69 cm. Srsť je dlhá, hodvábna, v rôznych farebných odtieňoch, v tvárovej časti krátka a hustá.

airedalský teriér

airedalský teriér [érdejl-] — plemeno psa zo skupiny teriérov. Má drôtovitú, veľmi nepĺznucu srsť tmavosivej alebo čiernej farby, hlava, uši a dolná časť tela sú hnedočervené, ideálna výška psa 58 – 61 cm, suky 56 – 58 cm. Vzniklo krížením írskych, škótskych a i. teriérov s gordonsetrom a retrieverom v grófstve Yorkshire v Anglicku, 1893 privezené do Európy. Airedalský teriér je mocný energický pes, dobrý plavec, pôvodne používaný na lov vydier, medveďov, vlkov a diviakov. Je priateľskej a oddanej povahy, dobrý stopár. Počas 1. svetovej vojny zaradený ako strážny pes do britskej armády, kde udržiaval spojenie. V súčasnosti sa už na poľovné účely nevyužíva.

alčí pes

alčí pes — hovorový názov plemena psa zo skupiny špicov a pôvodných plemien psov (→ nórsky lundehund).

aljašský malamut

aljašský malamut — plemeno psa zo skupiny špicov. Má mocné telo s mohutným hrudníkom, vysoko nasadeným chvostom a charakteristicky šikmými očami. Ideálna výška psa v kohútiku 64 – 71 cm, suky 58 – 66 cm. Má hustú vlnistú podsadu s hrubou tvrdou krycou srsťou, ktorá sa ježí, je bielej, svetlosivej až čiernej farby, na dolnej časti tela a na labách zlatej až tmavohnedej, na čele vždy bielej farby. Najstarší saňový pes, mocnejší ako sibírsky husky. Vynikajúci strážny pes, verný a oddaný priateľ rodiny známy silou a vytrvalosťou, využívaný pri arktických a antarktických výpravách. Potomok psov tradovaných v eskimáckych (inuitských) legendách.

americký kokeršpaniel

americký kokeršpaniel — plemeno psa zo skupiny sliediče. Názov koker (cocker) je skratka anglického slova woodcocker, ich pôvod sa odvodzuje od najstarších loveckých psov Európy – od keltských duričov. Anglické kokeršpaniele sa 1879 dostali do USA, kde z nich vyšľachtili nové plemeno, po 2. svetovej vojne sa americký kokeršpaniel udomácnil aj v Európe. Výstavný pes, odvážny, pracovitý, môže sa uplatniť aj pri poľovačkách. Výška psa v kohútiku 36 – 39 cm, suky 34 – 36 cm, má krátke, zavalité telo, guľatú hlavu so širokým ňucháčom a s dlhými osrstenými visiacimi ušami. Srsť má hustú, huňatú, hodvábnu, hnedej, červenej, smotanovej alebo čiernohnedočervenej farby, býva i strakatý alebo trojfarebný (grošovaný).

anglický farbiar

anglický farbiar, svätohubertský pes, bloodhound, krvavý pes — plemeno psa zo skupiny duričov a farbiarov; považovaný za psa s najlepším čuchom (stopár). Názov bloodhound symbolizuje pachovú stopu (krv) poranenej štvanej zveri, teda predmet najvyššieho záujmu a poslania psa farbiara, ako aj psa najlepšej a najčistejšej krvi. Začal sa chovať v 7. stor. v kláštore benediktínov v Belgicku, bol obľúbeným plemenom francúzskych kráľov a 1066 ho priviedol do Anglicka Viliam I. Dobyvateľ. Je plachej jemnej povahy, voči človeku absolútne neagresívny, po vystopovaní koristi má sklon sa s ňou spriateliť, vyžaduje si veľký priestor a cvičenie. Výška psa v kohútiku 63 – 69 cm, suky 58 – 63 cm, má výrazne zvráskavenú kožu na čele a lícach, veľmi dlhé nízko zasadené uši. Srsť krátka, hustá, čiernohnedočervenej, tmavohnedej alebo červenej farby. Telo sa vyznačuje širokým svalnatým chrbtom, hlbokým hrudníkom a pevnými bedrami.

anglický chrt

anglický chrt, greyhound — jedno z najstarších plemien psa patriace do skupiny chrtov, pochádzajúce zo Stredného východu, do Európy privezené prvými fenickými obchodnými loďami. Bolo veľmi obľúbené v kráľovských rodinách (napr. u francúzskeho kráľa Karola V. a anglického kráľa Henricha VIII.). Má dlhú klinovitú hlavu s plochým temenom a s pomerne malými tenkými zahnutými ušami, výborný zrak, štíhle telo s dlhými svalnatými nohami s labami so silnými nášľapovými poduškami, dlhý chvost nasadený veľmi nízko a rôznofarebnú krátku jemnú hodvábnu srsť. Výška psa v kohútiku 71 – 76 cm, suky 68 – 71 cm. Anglický chrt sa pôvodne využíval na lov jeleňov a zajacov (pri love dokáže vyvinúť rýchlosť až 64 km/h), v súčasnosti dostihový, výstavný, rodinný a spoločenský pes vyrovnanej, pokojnej povahy.

anglický seter

anglický seter — plemeno psa zo skupiny stavače, v staršej kynologickej literatúre nazvané podľa zakladateľa jeho chovu Edwarda Laweracka (*1798, †1877; 1825 položil základy modernej, samostatnej línie) a jeho pokračovateľa Richarda Purcella Llewellina (*1840, †1925). Má podlhovastú hlavu s rovnými lícami, s hranatou papuľou a so stredne dlhými, nízko nasadenými visiacimi ušami (v hornej časti osrstené mäkkou dlhšou srsťou), hlboký hrudník, klenuté bedrá, šľachovité predné a dlhé svalnaté zadné nohy, chvost nasadený a nesený v predĺženej chrbtovej línii. Dlhá srsť, ktorá vytvára na celom tele (aj na predných a zadných nohách) strapce (tzv. zástavicu), je strakatá, a to zvyčajne v kombinácii bielej s čiernou, oranžovou alebo so žltou farbou, prípadne je trojfarebná (kombinácia bielej, hnedej a čiernej farby). Výška psa v kohútiku 65 – 68 cm, suky 61 – 65 cm, hmotnosť 25 – 30 kg. V súčasnosti sa anglický seter využíva pri poľovačkách (špecialista na tzv. pernatú zver) alebo ako domáci, rodinný pes.

anglický špringeršpaniel

anglický špringeršpaniel — plemeno psa zo skupiny sliedičov, patrí medzi najväčšie španiele. Všestranný poľovný pes, jeho pôvodnou úlohou bolo plašenie zveri, odtiaľ i názov podľa spôsobu lovu zveri do siete, takzvaný springing, známy už Etruskom a Keltom. Výška psa v kohútiku 36 – 39 cm, suky 34 – 36 cm. Telo krátke, zavalité, s hlbokým hrudníkom, uši dlhé, husto ochlpené, nízko zasadené. Nohy má rovné a svalnaté, chvost nosí rovnobežne s chrbtom alebo mierne nad ním.

barbet

barbet — vodný pes nejasného pôvodu, jedna z najstarších foriem duričov, ale i predok niektorých ovčiarskych psov. Vzhľadom pripomína i ovčiarske psy ázijskej vývojovej vetvy. Pokladá sa aj za priameho predka bišónika. Vyšľachtený vo Francúzsku, kde sa používa na lov vodných vtákov. Má bohato osrstenú tvárovú časť hlavy i dlhý chvost, môže byť čierneho, gaštanového i bieleho sfarbenia. Výška v kohútiku okolo 52 cm.

baset

baset [fr.] — plemeno psa patriace do skupiny duričov, farbiarov a príbuzných plemien. Vzniklo koncom 16. stor. vo Francúzsku. Má nízke súdkovité telo (ideálna výška v kohútiku 33 – 38 cm, hmotnosť 18 – 27 kg) s voľnou zvráskavenou kožou, veľmi dlhé, nízko nasadené a smerom nadol sa zužujúce uši, krátke nohy s labami s hrubými vankúšikmi, dlhý, naspodu husto porastený chvost a zvyčajne trojfarebnú srsť (napr. čierna, biela a hnedá; povolené je akékoľvek zafarbenie známe pri duričoch). Patrí k najužitočnejším poľovným psom, v minulosti sa používal napr. na pomalé durenie zveri v krovinatých husto porastených oblastiach i ako výborný stopár, v súčasnosti viac spoločenský rodinný a výstavný pes.

bavorský farbiar

bavorský farbiar, bavorský horský farbiar — plemeno psa zo skupiny duričov, farbiarov a príbuzných plemien. Jeho dnešná podoba sa ustálila v 20. rokoch 19. stor. v severnom Nemecku. Výška psa v kohútiku nepresahuje 50 cm, suky 45 cm. Srsť má hustú, mierne drsnú na dotyk, málo lesklú, vo všetkých odtieňoch hrdzavej, plavej a okrovej farby, nos, uši, chrbát a chvost sú často prerastené čiernymi chlpmi. Je to inteligentný, vytrvalý a pracovitý pes, slúži na dohľadávanie poranenej vysokej (hlavne jelenej) zveri.

bígel

bígel [fr.], beagle — staré plemeno psa zo skupiny duričov, farbiarov a príbuzných plemien pochádzajúce z Anglicka. Má krátku hustú srsť takmer všetkých sfarbení (zvyčajne dvoj- alebo trojfarebnú) a vzpriamený, nezakrútený chvost, ktorý by mal mať bielu špičku. Výška v kohútiku býva 33 – 40 cm, hmotnosť 8 – 14 kg. V minulosti sa používal najmä na lov zajacov vo svorke, bez použitia strelnej zbrane. V súčasnosti sa chová ako poľovný, výstavný a pre priateľskú povahu najmä ako spoločenský pes.

buldog

buldog [angl.] — plemeno psa zo skupiny pinčov, bradáčov, molosoidných plemien a švajčiarských salašníckych psov; odvodené od veľkých dogovitých psov typu mastifa (na Britských ostrovoch známych už od 1. stor. pred n. l.). Od 13. stor. sa v dôsledku zápasenia buldoga s býkmi menila stavba jeho tela. Dnešnú podobu nadobudol až koncom 19. stor. v Anglicku, preto je nazývaný i anglický buldog. Má telo s ťažkou konštrukciou (hmotnosť psa okolo 25 kg, suky asi o 2 kg menej), široké plecia, úzke bedrá, široký a zaoblený hrudník, širokú hlavu s typickým, nahor zdvihnutým nosom a jemnú krátku srsť. Charakteristické skrátenie nosovej časti (hornej čeľuste) mu umožňuje dýchať počas záhryzu. Má rôzne sfarbenie (jednofarebné i strakaté typy). Napriek hrozivému vzhľadu je jemný, prítulný a oddaný. Dnešné plemeno sa od svojich predkov odlišuje povahou, vždy sa približuje priamo, zaútočí iba spredu.

dalmatínsky pes

dalmatínsky pes, dalmatín, dalmatínec — spoločenské plemeno psa. Má ťažko zistiteľný pôvod, správy o jeho predchodcoch zo všetkých kontinentov si odporujú. Predpokladá sa, že vznikol v Spojenom kráľovstve krížením pointra s niektorými ďalšími plemenami, pravdepodobne však nepochádza z Dalmácie, čo by naznačoval jeho názov. Je to veľmi staré, vývojom ustálené plemeno (nálezy kresieb v hrobke hornoegyptského panovníka Antefa II. z 11. dynastie vládnucej asi 2137 – 1994 pred n. l. v Tárife v západnom Vasete), ktoré sa počas storočí ani v sfarbení, ani v stavbe tela podstatne nezmenilo. Stavba tela svedčí s najväčšou pravdepodobnosťou o jeho príslušnosti ku skupine stavačov. V 17. stor. tvoril dalmatínsky pes pápežský sprievod, v 18. stor. sprevádzal kočiare ťahané koňmi. Nie každý bodkovaný pes je dalmatínsky pes. Štandard dnešného plemena vychádza z typu psa, ktorého prešľachtili anglickí chovatelia koncom 18. a 19. storočia. Zachováva si plemenné znaky. Dalmatínsky pes má konštantné telesné znaky, výkyvy v štandarde sa vyskytujú iba v sfarbení. Základná farba krátkej a lesklej srsti je biela so sýtočiernymi alebo s hnedými bodkami, ktoré nesmú splývať. Musia byť okrúhle a pravidelne rozdelené, ich veľkosť je v priemere 2 – 3 cm, na hlave, chvoste a končatinách musia byť menšie. Z chovu sa vyraďujú jedince s tmavým fľakom v okolí oka (monokel), trojfarebné alebo s modrým okom či s predhryzom. Šteňatá sa rodia čistobiele, tmavé fľaky sa na srsti objavujú neskôr. Dalmatínsky pes je silný a svalnatý, má veľmi symetrickú stavbu tela. Povahou je živý, veľmi priateľský a vôbec nie agresívny, obľubuje najmä spoločnosť detí. Vyhľadávaný je nielen pre svoju krásu a výnimočnosť, ale aj pre inteligenciu a oddanosť pánovi. Využíval sa i na vodenie nevidiacich, ako pomocník požiarnikov alebo v armáde.

dingo

dingo [austr. jazyky], Canis dingo — divožijúci pes primitívneho pôvodu, čomu nasvedčuje aj jeho neschopnosť brechať (iba vyje); v staršej kynologickej literatúre aj ako Canis familiaris dingo alebo Canis lupus dingo. Vo voľnej prírode sa vyskytuje najmä vo vnútrozemí Austrálie, kde bol privezený pravdepodobne prvými praobyvateľmi z vých. Ázie v paleolite. V minulosti bol považovaný za významného škodcu pri chove dobytka a oviec, preto sa na ochranu stád stavali ploty dlhé tisícky kilometrov (na niektorých miestach to platí dodnes). Prvé typy dingov mali červenkastozlatú krátku srsť s bielymi znakmi na hrudi, labách a konci chvosta, dnes známe aj s červenogrošovanou, tmavohnedou a čiernou srsťou (dôsledok kríženia s domácimi psami). Podieľal sa na vyšľachtení viacerých austrálskych plemien psov, napr. austrálskeho dobytkárskeho psa. Dingo má typicky huňatý chvost a veľké špicaté vzpriamené uši. Výška v kohútiku okolo 45 cm. Žije v skupinách, sučka dinga má ruju iba raz do roka, pri skrížení s európskymi psami sa pri potomstve prejaví rozklad pohlavného cyklu (pri krížencoch sa intervaly ruje skracujú, čo sa považuje za znak kríženca s európskymi črtami). Silno viazaný na prostredie, kde žije, miesto, ktoré si vybral, opúšťa najviac do vzdialenosti 8 km; nevhodný na chov v domácnosti.

doberman

doberman — plemeno psa zo skupiny pinčov a bradáčov. V roku 1900 bolo oficiálne uznané Nemeckým kynologickým klubom. Má krátku tvrdú hustú srsť čiernej, hnedej, modrej alebo svetlohnedej farby s hrdzavými fľakmi nad očami, na ňucháči, krku, hrudi, nohách a pod chvostom. Ideálna výška psa v kohútiku je 68 – 70 cm, suky 63 – 67 cm. V USA a Spojenom kráľovstve patrí podľa klasifikácie medzi pracovné, v Austrálii medzi úžitkové psy, v Nemecku ho používali na stráženie a naháňanie dobytka. Je inteligentný a podľa potreby agresívny, poslušný (ak má dostatok pohybu a je cvičený), verný, dokonca až prítulný. Nazvaný je podľa nemeckého chovateľa Karla Friedricha Louisa Dobermanna (*2. 1. 1834, Apolda, †9. 6. 1894 tamže).

faraónsky chrt

faraónsky chrt — plemeno psa zo skupiny špicov a primitívnych typov. Vyhranené plemeno izolovaných oblastí (Malta, Baleáry). Má krátku lesklú červenohnedú srsť, ktorá môže byť na labách, špičke chvosta i na tzv. hviezde na hrudi biela, silné svalnaté zadné nohy, dlhú štíhlu tvár, vzpriamené uši a jantárové oči. Výška v kohútiku 53 – 64 cm. Veľmi inteligentný a oddaný pes, ktorý má pri nedostatku pohybu nábeh na obezitu. Názov je len symbolický, faraónsky chrt nie je priamym pokračovateľom psov faraónov starovekého Egypta.

farbiare

farbiare [nem.] — plemená historicky najstaršej skupiny psov v minulosti vyšľachtené z duričov. Patria do šiestej skupiny podľa nomenklatúry Medzinárodnej kynologickej federácie. Majú krátku srsť, dlhé visiace uši a atletické telo. Poľovné psy využívané na vyhľadávanie postrelenej jelenej alebo diviačej zveri; pri práci na pofarbenej (krvavej) stope sa riadia hlavne výborným čuchom. Nie vždy sa dokážu prispôsobiť mestskému životu; vyžadujú veľa priestoru na výbeh. Ich lovecké inštinkty sú veľmi silné, môžu spôsobiť problémy pri výcviku na iné účely. Patria sem napr. anglický farbiar, hannoverský farbiar a na Slovensku najčastejšie chovaný bavorský farbiar.

foxhound

foxhound [-haund; angl.], líščí pes — plemeno psa zo skupiny duričov. Vyšľachtené v 15. storočí v Anglicku na durenie líšok. Má rovný chrbát, hlboký robustný hrudník, širokú lebku, dlhý štíhly krk, veľké, ďaleko od seba položené oči a silné svalnaté stehná. Foxhoundy existujú v dvojfarebných alebo v trojfarebných verziách. Výška v kohútiku 58 – 69 cm, hmotnosť 25 – 34 kg. Veľmi priateľský, prítulný, vytrvalý, s veľkým loveckým pudom; môže byť výborným strážnym psom.

foxteriér

foxteriér [angl.] — plemeno psa zo skupiny teriérov pochádzajúce zo Spojeného kráľovstva. Pôvodne sa všetky psy, ktoré mali odvahu ísť do nory za líškou, nazývali foxteriéry. Po vzniku riadeného chovu (1850) vznikli dve súčasné plemená: hrubosrstý foxteriér s hustou hrubou vonkajšou srsťou bez náznakov kučier, s hustou bradou na ňufáku, so šikmo dozadu sklopenou lopatkou a s ušami klopenými dopredu a menej známy hladkosrstý foxteriér s hustou rovnou srsťou, krátkym chrbtom, dlhým zužujúcim sa nosom a krátkym vysoko vztýčeným chvostom. Foxteriér dosahuje výšku v kohútiku 38 – 39,5 cm a hmotnosť 7 – 8 kg. Je ostražitý, rázny a niekedy vzdorovitý. Využíva sa ako spoločenský alebo poľovnícky pes.

grifón

grifón [fr.] — hrubosrstý typ psa zo skupiny stavačov a duričov vyšľachtený koncom 19. storočia holandským chovateľom Eduardom Korthalsom z neregistrovaných plemien francúzskeho grifóna (od 16. storočia sa grifónmi nazývali vysokonohé duriče alebo stavače, ktoré v 19. storočí takmer vymizli) a z holandských, belgických a zrejme aj z nemeckých a anglických plemien. Všestranný poľovnícky a spoločenský pes, výška v kohútiku okolo 60 cm. Názov grifón sa používa pre viaceré varianty psov rôznych plemien, napr. bruselský grifón, grifón z Nivernais (z francúzskeho griffon nivernais) nazývaný hrubosrstý nivernaiský durič, modrý gaskonský grifón (z francúzskeho grand basset griffon vendéen) nazývaný aj veľký hrubosrstý vendéeský baset, malý vendéeský grifón (z francúzskeho petit basset griffon vendéen) nazývaný aj malý hrubosrstý vendéeský baset ap.

hack

hack [hek; angl.] — plemeno jazdeckého koňa vyšľachtené v 18. – 19. stor. v Anglicku prevažne z plnokrvníka a angloarabského koňa. Má jednofarebnú (prevažne hnedú) srsť, menšiu hlavu s veľkými očami, ľahké (zadné s dlhými svalmi) končatiny a objemné (obvod by mal byť 20 cm) kosti pod kolenom. Výška v kohútiku 142 – 153 cm. V minulosti sa využíval pri spoločenských príležitostiach (tzv. parkový alebo park hack, napr. pri prehliadkach v londýnskom Hyde Parku) alebo pri poľovačkách (tzv. lesný alebo covert hack), v súčasnosti iba ako elegantný exhibičný kôň.

hackney

hackney [hekni; angl.] — plemeno koňa vyšľachtené v 19. stor. v Anglicku krížením norfolských a yorkshirských klusákov s anglickým plnokrvníkom. Má jednofarebnú srsť, dlhý krk, malú hlavu s malými pyskmi aj ušnicami a s veľkými očami, silné končatiny a vysoko posadený chvost. Výška v kohútiku 147 – 173 cm. Vytrvalý záprahový kôň, ktorý sa využíva aj na jazdenie a klusácke dostihy.

harrier

harrier [herjér; angl.] — plemeno psa zo skupiny duričov, farbiarov a príbuzných plemien, ktoré do Anglicka pred 11. stor. priviezli Normani z Francúzska. Robustný pes s výraznou hlavou s horným pyskom presahujúcim dolnú čeľusť a s krátkou priliehavou hladkou srsťou (povolené sú všetky farby), výška v kohútiku do 56 cm. V minulosti sa používal najmä na lov zajacov vo svorke, v súčasnosti ako pracovný či spoločenský pes; → bígel-harrier.

havanský psík

havanský psík — malé spoločenské plemeno psa (→ bišónik) pochádzajúce z oblasti Stredozemného mora; na Kube, ktorá sa považuje za miesto jeho pôvodu (bol tam však len privezený), je národným plemenom. Má hodvábne jemnú mierne kučeravú srsť rôznej farby. Výška v kohútiku 23 – 28 cm.

ibizský chrt

ibizský chrt — plemeno psa zo skupiny chrty. Mohutný poľovný pes s dlhým krkom, dlhými rovnými nohami, so silnou zadnou časťou tela s tenkým, nízko nasadeným chvostom a so vzpriamenými výrazne pohyblivými ušami vyrastajúcimi v úrovni očí; výška v kohútiku 56 – 75 cm. Ibizský chrt, ktorého vyobrazenia sa nachádzajú napr. na egyptských hrobkách a keramike, sa v súčasnosti nazýva podľa ostrova Ibiza, kde v 6. stor. pred n. l. prenikli Kartáginci.

írsky teriér

írsky teriér — plemeno psa zo skupiny teriérov pochádzajúce z Írska. Má dlhú hlavu s briadkou, ktorú treba pristrihávať, svalnatú hruď, rovné predné nohy, vysoko nasadený chvost a hrubú drôtovitú jednofarebnú (napr. žltočervenú) srsť, ktorá vyžaduje úpravu trimovaním; výška v kohútiku okolo 45 cm. Poľovnícky (využívaný napr. na lov drobnej, diviačej alebo škodlivej zveri), ale aj spoločenský (inteligentný, temperamentný a oddaný pánovi) pes; obľubuje pohyb vo vode.

írsky vodný španiel

írsky vodný španiel — plemeno psa zo skupiny retrieverov, sliedičov a vodných psov pochádzajúce z Írska (v stredoveku sa tam dostal zrejme z Portugalska s kmeňmi Iberokeltov). Má dlhé, k lícam priliehajúce uši, dlhý, nízko nasadený chvost, ktorý sa zužuje do jemnej špičky, a mastnú kučeravú zvyčajne tmavohnedú srsť s fialovým odtieňom, ktorá odpudzuje vodu; výška v kohútiku okolo 58 cm. Vytrvalý, na počasie necitlivý lovecký pes, ktorý sa hodí najmä do močaristých terénov; potrebuje dlhé prechádzky a pohyb.

jack russell teriér

jack russell teriér [džek rasel] — plemeno psa zo skupiny teriérov vyšľachtené v 19. stor. v Devone v Anglicku na lov potkanov a líšok reverendom Johnom Russellom (*1795, †1883), ktorý bol známy aj ako poľujúci farár (podľa jeho prezývky Jack a priezviska je plemeno nazvané); Medzinárodnou kynologickou federáciou uznané 1990. Výška v kohútiku 25 – 30 cm, hmotnosť 4 – 9 kg. Má krátke rovné svalnaté končatiny, dlhý ňufák a tvrdú hustú priliehavú, spravidla bielu, na tvári a ušiach zvyčajne hnedú či čiernu hladkú alebo drôtovitú hrubú srsť a na tvári zvyčajne biely pruh. Inteligentný a dobre ovládateľný spoločenský pes, potrebuje však dostatok pohybu; v súčasnosti veľmi obľúbený.

japonský čin

japonský čin — plemeno psa zo skupiny spoločenských plemien pochádzajúce z Číny, do Japonska sa pravdepodobne dostalo ako dar cisárskemu dvoru. Má veľkú hlavu s veľmi krátkym a širokým nosom, veľké tmavé, od seba ďaleko umiestnené oči oddelené malou bielou lysinou, malé uši v tvare písmena V prevísajúce mierne dopredu a na chrbát preklopený chvost s dlhou srsťou; hmotnosť 2 – 5 kg, výška v kohútiku 23 – 28 cm (čím je menší, tým je cennejší). Dlhá rovná mäkká srsť bez podsady je čistobiela s jasno ohraničenými čiernymi alebo červenými fľakmi. Japonský čin je inteligentný, živý, hravý, ľahko vycvičiteľný a neagresívny, vhodný na chov v byte.

jarabičiar

jarabičiar — starší názov nemeckého prepeličiara.

jazvečíkovitý durič

jazvečíkovitý durič — plemeno psa zo skupiny duričov, farbiarov a príbuzných plemien vyšľachtené v Alpách na území Rakúska (1991 zaradené do sekcie farbiarov). V minulosti sa nazýval daxlkopov, v súčasnosti sa podľa Medzinárodnej kynologickej federácie nazýva alpský jazvečíkovitý durič. Nízkonohý poľovnícky pes s robustnou telesnou stavbou, so silnou kostrou a s pevným svalstvom. Má široké stredne dlhé na koncoch zaoblené uši, dlhý svalnatý krk, vysoko nasadený chvost na konci s kefovitým osrstením a veľmi hustú krátku tvrdú priliehajúcu zvyčajne dvojfarebnú srsť (červenohnedú alebo čiernu s hnedými odznakmi); výška v kohútiku 32 – 42 cm. Používa sa na dohľadanie raticovej zveri a na durenie (lov) zajacov a líšok. Múdry a priateľský pes, výborný stopár.

jorkširský teriér

jorkširský teriér, yorkshirský teriér — plemeno psa zo skupiny spoločenských (trpasličích) teriérov pochádzajúce z Anglicka z grófstva Yorkshire. Jorkširský teriér má malú plochú hlavu so vzpriamenými ušami v tvare písmena V, stredne dlhú, na hlave dlhú rovnú lesklú jemne hodvábnu srsť tmavooceľovosivej farby, ktorá si vyžaduje pravidelnú starostlivosť; hmotnosť okolo 3 kg. Temperamentný a inteligentný pes so strážnymi vlohami, ktorý je rád stredobodom pozornosti; veľmi obľúbený a rozšírený spoločenský pes.

juhoruský ovčiak

juhoruský ovčiak — plemeno psa zo skupiny ovčiarskych a pastierskych psov pochádzajúce z juž. oblasti európskej časti Ruska a Kazachstanu, kde sa jeho predkovia dostali pravdepodobne z Tibetu; v Európe uznané ako plemeno až v 20. stor. Juhoruský ovčiak má podlhovastú hlavu s veľkým čiernym ňufákom, malé trojuholníkové visiace uši, hrubú hustú mierne zvlnenú, 10 – 15 cm dlhú srsť bielej farby so žltým alebo so slamovým odtieňom, ktorá je rovnako dlhá na hlave, končatinách i na chvoste. Juhoruský ovčiak má dobre vyvinutú kostru a svaly, výška v kohútiku okolo 65 cm. Dokáže sa dobre prispôsobiť rôznym klimatickým podmienkam, je veľmi čulý a pohyblivý, rýchlo reaguje, je schopný služobného i športového výcviku; dobrý strážca.

kanaánsky pes

kanaánsky pes — plemeno psa zo skupiny špicov a primitívnych typov vyšľachtené zo psov voľne žijúcich na Strednom východe. Má klinovitú hlavu, malé vzpriamené uši, krátku až stredne dlhú rovnú srsť najčastejšie pieskovej až červenohnedej farby a vysoko posadený huňatý chvost stočený nad chrbtom. Výška v kohútiku 50 – 60 cm; hmotnosť 16 – 25 kg. Je inteligentný, rýchlo sa učí, dobre vycvičený je vhodný do rodín s deťmi; v minulosti sa používal ako pastiersky pes, neskôr aj na vyhľadávanie mín a ako vodiaci pes, v súčasnosti sa používa aj v ozbrojených silách ako služobný pes a strážca.

Jedno z najstarších plemien sveta, ktoré vzniklo pravdepodobne už v biblických (starozákonných) časoch, v Izraeli je pokladané za národné plemeno; 1966 uznané Medzinárodnou kynologickou federáciou. Názov kanaánsky pes je odvodený od historického názvu Kanaán.

karelský medvedí pes

karelský medvedí pes — plemeno psa patriace do skupiny špicov a primitívnych typov, pochádzajúce z Karélie. Bolo vyšľachtené vo Fínsku predovšetkým na lov veľkých zvierat, 1946 uznané Medzinárodnou kynologickou federáciou. Má veľkú hlavu v tvare tupého klina, stredne dlhé vzpriamené trojuholníkovité uši, malé tmavé oči, výborne osvalené telo, stredne dlhý, zvyčajne zakrútený chlpatý chvost nesený nad chrbtom a rovnú hustú srsť čierno-bielej farby s bielymi znakmi na hlave, krku, hrudi, bruchu, labkách a chvoste. Výška v kohútiku psa 54 – 59 cm, suky 49 – 55 cm, hmotnosť 20 – 24 kg. Bojovný, odvážny a veľmi samostatný pes náročný na výchovu a výcvik. Používa sa zvyčajne na lov, stráženie alebo do záprahu.

katalánsky ovčiak

katalánsky ovčiak — plemeno psa zo skupiny ovčiarskych a pastierskych psov pochádzajúce z Katalánska. Má mohutnú mierne vypuklú hlavu s bradou, fúzmi, šticou a obočím, ktoré nezakrýva oči, čierny ňufák, trojuholníkovité, k hlave priliehajúce uši pokryté dlhou srsťou, širokú svalnatú hruď, nízko nasadený chvost a dlhú hladkú alebo mierne zvlnenú drsnú srsť v rôznych odtieňoch béžovej, hnedej až červenkastej, šedej, čiernej a bielej farby s bohatou podsadou v zadnej tretine tela. Hmotnosť 20 – 35 kg, výška v kohútiku psa 47 – 55 cm, suky 45 – 53 cm. Priateľský, inteligentný a ľahko ovládateľný pes dobre znášajúci horúčavu i chlad. V minulosti slúžil ako pastiersky a strážny pes, v 20. stor. napr. aj na nosenie správ a stráženie počas občianskej vojny (1936 – 39) v Španielsku, v súčasnosti najmä spoločenský a vodiaci pes.

kaukazský ovčiak

kaukazský ovčiak — plemeno psa zo skupiny pinče a bradáče. Molossoidné psy horského typu pochádzajúce z Ruska (z hornatých oblastí Kaukazu na hraniciach Ruska a Gruzínska). Kaukazský ovčiak má silné robustné telo, širokú masívnu hlavu s veľkým čiernym ňufákom, ovisnuté, vysoko nasadené trojuholníkovité uši, stredne veľké oválne, šikmo posadené oči, mohutný krk, dobre osvalený trup, vysoko nasadený mierne stočený chvost a rovnú hrubú, rôzne sfarbenú srsť (akákoľvek jednofarebná, strakatá alebo bodkovaná forma okrem celočiernej, čiernej v akejkoľvek kombinácii a okrem pečeňovohnedej) s hustou svetlejšou podsadou. Srsť je na hlave a predných končatinách kratšia a hrubšia, na ušiach tvorí takzvané kefy, na krku takzvanú hrivu a na zadných stranách stehien takzvané nohavice. Výška v kohútiku suky minimálne 64 cm, psa 68 cm, hmotnosť suky 45 kg, psa 50 kg.

Silný, vyrovnaný, proti poveternostným podmienkam odolný pes pokojnej povahy s dobre vyvinutou obrannou reakciou, s vynikajúcimi vlohami na stráženie a s vrodenou nedôverčivosťou voči neznámym ľuďom, oddaný svojmu pánovi. V minulosti sa používal najmä ako pastiersky a strážny pes, v súčasnosti sa používa zvyčajne na stráženie väčších objektov a osamotených stavieb; patrí výhradne do rúk skúseného kynológa. Koncom 60. rokov 20. stor. sa využíval ako služobný pes pohraničnej stráže (najmä na stráženie Berlínskeho múru).

kelpia

kelpia, aj austrálska kelpia — plemeno psa patriace do skupiny ovčiarskych a pastierskych psov, pochádzajúce z Austrálie. Bolo vyšľachtené v prvej pol. 19. stor. z rôznych druhov ovčiarskych psov dovezených do Austrálie. Má hlavu s líščím výrazom, mandľové oči, vztýčené špicaté uši, stredne dlhý silný krk, štíhle svalnaté telo s dobre vyvinutou zadnou časťou, mierne zakrútený chvost a krátku srsť čiernej (aj čiernej s pálením), červenej (červenej s pálením), čokoládovej, dymovomodrej a žltej farby s hustou podsadou. Výška psa v kohútiku 46 – 51 cm, suky 43 – 48 cm. Veľmi inteligentný, ľahko ovládateľný pracovný pes, ktorý sa používa najmä pri pasení oviec a dobytka.

kerrský modrý teriér

kerrský modrý teriér, angl. kerry blue terrier, aj írsky modrý teriér — plemeno psa zo skupiny teriérov pochádzajúce z grófstva Kerry na juhozápade Írska (odtiaľ názov), ako plemeno uznané 1963. Má dlhú úzku bohato osrstenú hranatú hlavu s tenkými, stredne veľkými dopredu sklopenými ušami v tvare písmena V, silný krk, hlboký, nie veľmi široký hrudník, stredne dlhý rovný chrbát, tenký, nahor nesený chvost a jemnú hustú vlnitú srsť (bez podsady) modrej farby rôznych odtieňov (čierna je povolená len do veku 18 mesiacov), ktorá nepĺzne, treba ju však, najmä na hustej brade, pravidelne strihať. Výška v kohútiku psa 45,5 – 49,5 cm, suky 44,5 – 48 cm, hmotnosť psa 15 – 18 kg, hmotnosť suky je menšia. Temperamentný a inteligentný pes, ktorý je spoľahlivým strážcom a výborným spoločníkom. V minulosti sa využíval najmä pri poľovačkách na brlohárenie a vodnú prácu, v súčasnosti najmä ako spoločenský, oddaný pes, ktorý má dobrý vzťah k deťom.

king charles španiel

king charles španiel [čárls], aj king Charles španiel, king charles spaniel — v niektorej kynologickej literatúre názov malého spoločenského plemena psa, správnejšie španiel kráľa Karola (→ španiel).

kokeršpaniel

kokeršpaniel [angl. + vl. m.] — plemeno psa zo skupiny retrieverov, sliedičov a vodných psov, ktoré vzniklo v druhej polovici 19. stor. zo španielov chovaných na Britských ostrovoch od stredoveku. Ako španiele sa v minulosti označovali všeobecne psy, ktoré vyháňali vtáky z krovísk a porastov a nosili ich svojmu pánovi, názov koker (cocker) je zrejme odvodený od anglického názvu sluky lesnej (woodcock), na ktorej lov sa psy v Spojenom kráľovstve (vo Walese a na juhozápade Anglicka) používali začiatkom 19. stor. Boli to predchodcovia anglického kokeršpaniela (prvý oficiálny štandard bol vypracovaný 1892), z ktorého bolo vyšľachtené plemeno amerického kokeršpaniela.

Anglický kokeršpaniel je najznámejší a najviac rozšírený kokeršpaniel. Má zavalité telo, guľatú hlavu so širokým hranatým ňufákom, s veľkými tmavohnedými okrúhlymi očami a s dlhými, nízko nasadenými ušami porastenými jemnou dlhou srsťou, primerane dlhý svalnatý krk splývajúci s plecami, kratší pevný chrbát, kratšie rovné končatiny, nízko nasadený chvost a dlhú priliehavú mierne zvlnenú hodvábnu jednofarebnú alebo viacfarebnú (zlatú, hnedú alebo čiernu alebo s rôznymi odtieňmi) srsť s hustou podsadou (pri jednofarebných jedincoch nie je prípustné biele sfarbenie okrem znaku na hrudi), výška v kohútiku psa 39 – 41 cm, suky 38 – 39 cm, hmotnosť 13 – 14,5 kg. Veselý, nebojácny, temperamentný a tvrdohlavý pes, ktorý vyžaduje pravidelný pohyb; obľúbený spoločenský pes, resp. poľovný pes vytrvalý v sliedení a v donášaní malej zveri.