lyko

lyko, lat. phloem, gr. floios — lyková časť cievneho zväzku rastlín alebo sekundárne vodivé pletivo rastlín (hovorovo sekundárny floém) vznikajúce činnosťou kambia a zabezpečujúce transport asimilátov (najmä sacharózy) z fotosynteticky aktívnych orgánov (listov) do ostatných častí rastliny (z miest ich tvorby na miesta ich spotreby). Je zložené zo sitkovíc (základné vodivé dráhy), z prozenchymatických buniek vytvárajúcich parenchým (aj lykový parenchým) a z tvrdých vlákien (aj lykových vlákien) tvoriacich ochranné pletivo sitkovíc. Lyko je ako súčasť sekundárnych pletív dôležitou zložkou pri určovaní veku a vitality stromov (staršie vrstvy postupne strácajú funkciu, sú zatláčané smerom von a stávajú sa súčasťou nefunkčnej kôry, najmladšie, vnútorné vrstvy zabezpečujú aktívny transport živín). V systematike a anatómii drevín je štruktúra lyka dôležitým diagnostickým znakom, napr. pomerom parenchýmu a vlákien alebo charakterom sitkových platničiek. Lykové vlákna poznali napr. už starovekí Egypťania, v minulosti sa z niektorých druhov stromov, najmä lipy (Tilia), máčaním a následným rozkladom vnútorných vrstiev kôry obsahujúcich pevné lykové vlákna získaval materiál aj napr. na výrobu povriesiel, rohoží alebo jednoduchých textílií.