Lugsová, Eugénia

Lugsová, Eugénia, 1. 10. 1923, Tlučná – 23. 5. 2013 Bratislava — slovenská sochárka a keramikárka, manželka Teodora Lugsa, popredná predstaviteľka keramického sochárstva na Slovensku. V rokoch 1939 – 42 študovala rezbárstvo na škole bytového priemyslu a 1942 – 47 sochárstvo na Vysokej škole uměleckoprůmyslovej v Prahe u Josefa Wagnera a Karla Dvořáka. Od roku 1948 žila na Slovensku, 1948 – 52 vyučovala keramiku na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave. Od konca 40. rokov 20. stor. využívala keramiku (glazúrovanú terakotu) ako hlavný materiál vo svojej sochárskej tvorbe. Spočiatku vytvárala komorné, lyricky ladené, expresívne štylizované figurálne diela (Ležiaca žena s krčahom, 1950; Adam a Eva, 1954). Jedným z hlavných námetov jej tvorby bola od konca 40. rokov 20. stor. ženská figúra, od 50. rokov 20. stor. aj tematika materstva. Svojou tvorbou vzbudila pozornosť na začiatku 60. rokov 20. stor., keď vytvorila sériu keramických plastík z prefabrikátov (kanalizačných rúr) z technickej kameniny, čím sa zámerne vzdialila súdobému, na Slovensku v podstate stále tradičnému chápaniu keramiky a priblížila sa skôr k objektovému sochárstvu (Hrnčiarka, 1962; Matka s dieťaťom, 1962). Významným výrazovým prvkom týchto plastík je rytá kresba. V keramických plastikách, ktoré vytvorila počas 60. rokov 20. stor., potlačila rukodielnosť a remeselný charakter (väzba na remeslo bola sekundárna) a rozvinula princípy sochárskej tvorby, sústredila sa predovšetkým na tvar, hmotu a objem. Skúmala skladobné a konštrukčné princípy rotačných tvarov, čo vyústilo do architektonicky ušľachtilých celkov (vertikálne figúry z čiernej glazovanej keramiky, 1966), na ktoré nadviazala aj v sérii nádob (váz) odvolávajúcich sa na technické formy odvodené z estetiky strojov (Čierne vázy, 1971). Popritom vytvárala aj spontánne modelované figurálne plastiky organických tvarov (Zvedavosť, 1967). V 70. rokoch 20. stor. sa venovala tvorbe z porcelánu, ktorý dovtedy nemal v umeleckej tvorbe na Slovensku širšie uplatnenie. Z porcelánu vytvárala drobnú figurálnu plastiku, objekty i úžitkové predmety. Ich formy a poňatie vychádzali z charakteristických výrazových vlastností porcelánovej hmoty, z jej vlastnej sochárskej tvorby z keramiky i z moderne poňatej tradície európskeho figurálneho porcelánu 18. – 19. stor. (Torzo, 1971; Čipkovaný golier, 1973; Dekoratívny objekt, 1973). Experimentovala aj s podglazúrovou maľbou na porcelán (séria porcelánových tanierov, 1974). Vytvorila aj množstvo návrhov a modelov pre užitkovú a dekoratívnu keramiku (ich sériová, komerčná výroba sa nerealizovala). V roku 1962 získala striebornú medailu na Medzinárodnej výstave keramiky v Prahe.