Lortkipanidze, Niko

Lortkipanidze, Niko, gruz. Lorthkhiphanidze, 29. 9. 1880, Čuneši – 25. 5. 1944, Tbilisi — gruzínsky prozaik, publicista, pedagóg.

Pochádzal z imeretskej šľachtickej rodiny, ktorá viedla kráľovskú palácovú gardu. Jeho otec bol verejne známou osobnosťou, svojich poddaných prepustil ešte pred zrušením nevoľníctva v cárskom Rusku v roku 1861. Počas štúdií v Kutaisi a Charkove sa v rokoch 1900 – 02 zúčastňoval na študentských demonštráciách proti cárskemu režimu. V rokoch 1902 – 07 študoval na banskej univerzite v Leobene v Rakúsku. Po návrate do Gruzínska celý život pôsobil ako pedagóg nemčiny.

Lortkipanidze bol majstrom krátkych literárnych útvarov, napísal okolo 200 miniatúr, napr. V očakávaní (Molodinši, 1908), Hanbím sa (Mrcchvenia, 1909) a Predáva sa Gruzínsko (Sakartvelo ukideba, 1910), v ktorých vyjadruje vnútorný smútok človeka nad osudom svojej vlasti. Napísal aj poviedky Malý človek (Patara kaci, 1912) a Večne a večne (Marad da marad, 1912), v ktorých s lyrizmom opisuje tzv. malého človeka, hrdinu s morálnymi vlastnosťami, ako aj poviedky s historickou tematikou Krutý pán (Mrischane batoni, 1912) a Rytieri (Raindebi, 1924). Jeho zbierka noviel Zbúrané hniezda (Dangreuli budeebi, 1917) zobrazuje kontrast medzi minulosťou a prítomnosťou a podáva triezvy obraz úpadku šľachty s prímesou smútku. Je aj autorom románu Z cestičiek na koľajnice (Bilikebidan liandagze, 1928), noviel Tragédia bez hrdinu (Tragedia ugmirod, 1922), Žena so závojom (Thavsaphriani dedakaci, 1926) a dvoch divadelných hier. Svojou tvorbou ovplyvnil vývoj gruzínskej prózy 20. stor. Jeho diela boli preložené do ruštiny, ukrajinčiny, nemčiny, češtiny a ďalších jazykov.