Limburgu

Text hesla

Limburgu, bratia, z, de Limbourg, aj Limbourc, Maelwael, Malouel, Manuel — severonizozemská rodina iluminátorov pôsobiaca vo Francúzsku; bratia Pol (aj Paul, Paulequin, Polequin), Jean (Hannequin, Janequin, Jannechin, Jehanequin, Jehannequin, Jennekin) a Herman. Väčšina historikov umenia sa zhoduje, že v dielach, ktoré vytvorili, nie je možné rozoznať individuálny maliarsky štýl (resp. rukopis) každého z bratov, preto je ich tvorba vnímaná ako celok vytvorený trojicou bratov, pričom Pol bol majstrom skupiny. Zrejme začiatkom 15. stor. prišli z mesta Nijmegen (svojho rodiska) do Paríža. Ich otec Arnold bol sochár, matka bola sestra J. Malouela, ktorý Jeanovi a Hermanovi pravdepodobne sprostredkoval školenie u parížskeho zlatníka.

V období okolo rokov 1402 – 04 vytvorili na objednávku vojvodu Filipa II. Smelého iluminácie v biblii (Bible moralisée, dnes uložená v Národnej knižnici v Paríži). Väčšina bádateľov sa zhoduje, že 384 iluminácií prvých troch častí biblie vytvorili Pol a Jean, podľa niektorých názorov na biblii pracoval aj Herman. Približne v rokoch 1405 – 15 je písomne doložené ich pôsobenie v službách francúzskeho vojvodu Jána z Berry (aj Jean de Berry, *1340, †1416), ktorý patril k najvýznamnejším súdobým patrónom umenia (na jeho dvore mali bratia z Limburgu významné postavenie a zastávali čestné funkcie). Prostredie vojvodovho dvora, kde sa stretávalo viacero kultúrnych vplyvov, výrazným spôsobom stimulovalo tvorbu bratov z Limburgu.

Pre vojvodu z Berry iluminovali bratia z Limburgu dva kodéxy (modlitebné knihy hodiniek) patriace k najvýznamnejším dielam stredovekej knižnej iluminácie. V rokoch 1405 – 08/9 vytvorili 172 iluminácií v kódexe Krásne hodinky vojvodu z Berry (Les Belles Heures du duc de Berry, dnes v Metropolitnom múzeu umenia v New Yorku). Na ďalšom iluminovanom kódexe známom ako Prebohaté hodinky vojvodu z Berry (Les Très Riches Heures du duc de Berry) začali so svojimi asistentmi pracovať pravdepodobne okolo roku 1411 alebo 1413. Po ich smrti ostala kniha nedokončená (všetci traja zomreli v roku 1416, pravdepodobne v pomerne mladom veku, keďže v roku 1402 sa spomínajú ako mladíci). V 40. rokoch 15. stor. vytvoril niektoré iluminácie maliar nazývaný Majster tieňov (podľa niektorých bádateľov iluminátor Barthélemy d’Eyck), ktorý pôsobil v rokoch 1444 – okolo 1476. Výzdobu knihy dokončil J. Colombe v rokoch 1485 – 89 na objednávku savojského vojvodu Karola I.; v súčasnosti sa nachádza v Musée Condé v Chantilly.

Pol pravdepodobne vytváral aj tabuľové maľby a fresky, ktoré sa však nezachovali (napr. fresky v prepychovej rezidencii vojvodu z Berry v paláci Bicêtre pri Paríži).

Tvorba bratov z Limburgu predstavuje jeden z vrcholov dvorského umenia internacionálnej gotiky. Pre ich diela je charakteristické originálne spojenie princípov nizozemského umenia (svetlá farebnosť, modelovanie tvarov prostredníctvom svetla a farby, záujem o zachytenie naturalistických detailov a krajiny) s poznaním súdobého talianskeho umenia (najmä umenie 14. stor. v Toskánsku a v Lombardsku, S. Martini, T. Gaddi), pre ktoré bolo typické artikulovanie postáv, rozčlenenie priestoru na obrazové plány i zmysel pre dramatické efekty a psychológiu postáv. V súdobom francúzskom umení je nový a výnimočný ich spôsob stvárnenia krajín v ilumináciách mesiacov v Prebohatých hodinkách vojvodu z Berry – panoramatické pohľady na krajinu so stavbami zámkov obsahujú množstvo naturalistických detailov a je v nich vidieť vplyv severotalianskeho maliarstva 14. stor. a tvorby P. a A. Lorenzettiovcov. Tvorba bratov z Limburgu mala vplyv na viacerých iluminátorov 1. polovice 15. stor. a predznamenala diela J. van Eycka a juhonizozemských maliarov 15. stor.

Text hesla

Limburgu, bratia, z, de Limbourg, aj Limbourc, Maelwael, Malouel, Manuel — severonizozemská rodina iluminátorov pôsobiaca vo Francúzsku; bratia Pol (aj Paul, Paulequin, Polequin), Jean (Hannequin, Janequin, Jannechin, Jehanequin, Jehannequin, Jennekin) a Herman. Väčšina historikov umenia sa zhoduje, že v dielach, ktoré vytvorili, nie je možné rozoznať individuálny maliarsky štýl (resp. rukopis) každého z bratov, preto je ich tvorba vnímaná ako celok vytvorený trojicou bratov, pričom Pol bol majstrom skupiny. Zrejme začiatkom 15. stor. prišli z mesta Nijmegen (svojho rodiska) do Paríža. Ich otec Arnold bol sochár, matka bola sestra J. Malouela, ktorý Jeanovi a Hermanovi pravdepodobne sprostredkoval školenie u parížskeho zlatníka.

V období okolo rokov 1402 – 04 vytvorili na objednávku vojvodu Filipa II. Smelého iluminácie v biblii (Bible moralisée, dnes uložená v Národnej knižnici v Paríži). Väčšina bádateľov sa zhoduje, že 384 iluminácií prvých troch častí biblie vytvorili Pol a Jean, podľa niektorých názorov na biblii pracoval aj Herman. Približne v rokoch 1405 – 15 je písomne doložené ich pôsobenie v službách francúzskeho vojvodu Jána z Berry (aj Jean de Berry, *1340, †1416), ktorý patril k najvýznamnejším súdobým patrónom umenia (na jeho dvore mali bratia z Limburgu významné postavenie a zastávali čestné funkcie). Prostredie vojvodovho dvora, kde sa stretávalo viacero kultúrnych vplyvov, výrazným spôsobom stimulovalo tvorbu bratov z Limburgu.

Pre vojvodu z Berry iluminovali bratia z Limburgu dva kodéxy (modlitebné knihy hodiniek) patriace k najvýznamnejším dielam stredovekej knižnej iluminácie. V rokoch 1405 – 08/9 vytvorili 172 iluminácií v kódexe Krásne hodinky vojvodu z Berry (Les Belles Heures du duc de Berry, dnes v Metropolitnom múzeu umenia v New Yorku). Na ďalšom iluminovanom kódexe známom ako Prebohaté hodinky vojvodu z Berry (Les Très Riches Heures du duc de Berry) začali so svojimi asistentmi pracovať pravdepodobne okolo roku 1411 alebo 1413. Po ich smrti ostala kniha nedokončená (všetci traja zomreli v roku 1416, pravdepodobne v pomerne mladom veku, keďže v roku 1402 sa spomínajú ako mladíci). V 40. rokoch 15. stor. vytvoril niektoré iluminácie maliar nazývaný Majster tieňov (podľa niektorých bádateľov iluminátor Barthélemy d’Eyck), ktorý pôsobil v rokoch 1444 – okolo 1476. Výzdobu knihy dokončil J. Colombe v rokoch 1485 – 89 na objednávku savojského vojvodu Karola I.; v súčasnosti sa nachádza v Musée Condé v Chantilly.

Pol pravdepodobne vytváral aj tabuľové maľby a fresky, ktoré sa však nezachovali (napr. fresky v prepychovej rezidencii vojvodu z Berry v paláci Bicêtre pri Paríži).

Tvorba bratov z Limburgu predstavuje jeden z vrcholov dvorského umenia internacionálnej gotiky. Pre ich diela je charakteristické originálne spojenie princípov nizozemského umenia (svetlá farebnosť, modelovanie tvarov prostredníctvom svetla a farby, záujem o zachytenie naturalistických detailov a krajiny) s poznaním súdobého talianskeho umenia (najmä umenie 14. stor. v Toskánsku a v Lombardsku, S. Martini, T. Gaddi), pre ktoré bolo typické artikulovanie postáv, rozčlenenie priestoru na obrazové plány i zmysel pre dramatické efekty a psychológiu postáv. V súdobom francúzskom umení je nový a výnimočný ich spôsob stvárnenia krajín v ilumináciách mesiacov v Prebohatých hodinkách vojvodu z Berry – panoramatické pohľady na krajinu so stavbami zámkov obsahujú množstvo naturalistických detailov a je v nich vidieť vplyv severotalianskeho maliarstva 14. stor. a tvorby P. a A. Lorenzettiovcov. Tvorba bratov z Limburgu mala vplyv na viacerých iluminátorov 1. polovice 15. stor. a predznamenala diela J. van Eycka a juhonizozemských maliarov 15. stor.

Zverejnené 26. januára 2021.

citácia

Limburgu [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-02-26]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/limburgu