lichenizované huby
lichenizované huby, Lichenes — špecifické symbiotické organizmy (→ lichenizmus), ktoré vznikajú spojením huby (mykobionta) a fotosyntetizujúcej časti, tzv. fotobionta – buď sinice (cyanobionta), alebo riasy (fykobionta); v starších botanických systémoch lišajníky.
Lichenizované huby nepredstavujú samostatnú, vývojovo jednotnú (monofyletickú) skupinu organizmov, počas evolúcie vznikali viackrát a nezávisle; vyskytujú sa vo všetkých klimatických pásmach a vegetačných stupňoch sveta na prírodných, poloprírodných aj človekom vytvorených biotopoch. Ich pomaly rastúce telo – stielka (rastie zvyčajne len niekoľko milimetrov ročne) rôzneho tvaru (najčastejšie kôrovitého, lupeňovitého a kríčkovitého) – je zložené z väčšej časti z huby (najčastejšie vreckatej) rozmnožujúcej sa nepohlavne aj pohlavne, ktorá zabezpečuje ochranu pred UV žiarením a pred vysychaním (len výnimočne je mykobiont schopný samostatnej existencie bez príslušného fotobionta); podľa huby sa určuje vedecké meno organizmu. Fotobionty, zastúpené nižším počtom druhov – zvyčajne zelenou riasou – sa v prírode vyskytujú aj samostatne; rozmnožujú sa len nepohlavne, zabezpečujú potrebnú energiu (zdroj uhlíka) prostredníctvom fotosyntézy a niektoré sinice vykonávajú aj fixáciu vzdušného dusíka. V niektorých lichenizovaných hubách sa nachádza fykobiont aj cyanobiont súčasne, pričom jeden je rozptýlený v stielke a druhý zoskupený do špecifických útvarov na povrchu stielky alebo tesne pod ním (→ cefalódium). Osobitnými rozmnožovacími útvarmi lichenizovaných húb sú izídiá a sorediá.
Lichenizované huby tvoria podstatnú časť biomasy v boreálnom geoelemente, epifytov v dažďových pralesoch (→ epifytizmus) alebo pôdneho povrchu veľmi suchých oblastí, majú dôležité ekologické funkcie – patria medzi pionierske druhy osídľujúce nové biotopy, pomáhajú rozkladať horniny, sú indikátormi znečistenia ovzdušia, klimatickej zmeny alebo intenzity využívania krajiny; môžu byť využiteľné aj pri obnove znečisteného prostredia (schopnosť viazať a rozkladať niektoré polutanty), sú súčasťou potravy, zdrojom farbív a liečiv (napr. s antibiotickými účinkami).
Patrí sem okolo 20 000 rodov, na Slovensku sa vyskytuje približne 1 700, napr. diskovník (Xanthoria), dutohlávka (Cladonia) a zemepisník (Rhizocarpon).