Leoni, Leone

Leoni, Leone, aj Leone Aretino, okolo 1509, pravdepodobne Menaggio – 22. 7. 1590 Miláno — taliansky sochár a medailér, otec Pompea Leoniho. Pravdepodobne sa vyučil za zlatníka, glyptika a sochára v Benátkach alebo v Padove. V roku 1533 sa usadil v Benátkach, kde pracoval najmä ako zlatník, medailér a sochár a vďaka P. Aretinovi patril do Tizianovho okruhu. V rokoch 1537 – 40 pracoval ako rytec v pápežskej mincovni v Ríme. V Ríme študoval antické pamiatky a patril k umelcom pracujúcim pre pápeža (Michelangelo Buonarroti, B. Bandinelli, ktorý mal vplyv na jeho tvorbu; jeho hlavným rivalom bol B. Cellini). V roku 1542 sa usadil v Miláne, pracoval v cisárskej mincovni a preslávil sa tvorbou portrétnych medailí (Medaila Izabely Portugalskej, okolo 1545) i ako technicky zdatný kovolejár. V roku 1549 bol na cisárskom dvore v Bruseli, kde získal významné objednávky od Karola V., Márie Habsburskej i od členov cisárskej rodiny. V rokoch 1549 – 55 vytvoril majstrovské dielo imperiálnej propagandy – súsošie Karol V. drviaci Zlobu. Cisára v ňom zobrazil v mierne nadživotnej veľkosti, v odnímateľnom brnení, po ktorého sňatí sa cisár zmení na akt antického héroa. Pre Habsburgovcov vytvoril aj viaceré portrétne medaily, busty (Mária Habsburská, 1550 – 53) a sochy (Princ Filip, 1549 – 51) v idealizujúcom klasicizujúcom chladnom dvorskom štýle s dôrazom na minuciózne stvárnené detaily a s bohatou ikonografiou vychádzajúcou z imperiálneho rímskeho umenia. V rokoch 1560 – 63 vytvoril v dóme v Miláne Náhrobok Giana Giacoma Mediciho. V rokoch 1549 – 65 prestaval svoju rezidenciu v Miláne, podľa bohatej sochárskej výzdoby a monumentálnych heriem na fasáde nazývanú Casa degli Omenoni (sochy vytesal podľa jeho návrhu A. Abondio). Pravdepodobne v rokoch 1574 – 77 vytvoril v Sabbionete monumentálny Pomník Vespaziana I. Gonzagu (osadený 1588). V posledných rokoch svojho života pracoval spolu so synom Pompeom na sérii 15 monumentálnych sôch pre hlavný oltár Kostola sv. Vavrinca v El Escoriali. Bol aj zberateľom, zhromaždil zbierku sadrových odliatkov antických i renesančných diel, malieb i kresieb a vo svojom paláci vytvoril jednu z prvých súkromných galérií v Miláne.