leguánovité

leguánovité, Iguanidae — čeľaď plazov (skupina Reptilia, Lepidosauria, Squamata), podľa najnovších poznatkov molekulárnej biológie polyfyletická skupina patriaca do kladu (bezúrovňového taxónu) Pleurodonta, nadčeľaď Iguanoidea. Tvarom tela aj veľkosťou (dĺžka 6 – 220 cm) veľmi rôznorodé, zvyčajne výrazne teritoriálne jaštery (samce aktívne bránia domovské územie pred inými samcami rovnakého druhu) vyskytujúce sa v rôznych biotopoch (v dažďových lesoch, na morských pobrežiach, vo vysokohorských, v skalnatých a suchých oblastiach a na púšťach) Severnej, Strednej a Južnej Ameriky, na Galapágoch, Madagaskare a na niektorých ostrovoch v Oceánii (súostrovie Tonga, ostrovy patriace Fidži). Majú dobre vyvinuté zvyčajne päťprsté končatiny a dlhý chvost (po odlomení pomaly dorastá, ale nikdy nie do pôvodnej dĺžky). Na povrchu zeme (terestrické), na stromoch (arborikolné) alebo sčasti vo vode (semiaquatické) žijúce druhy s dennou aktivitou; stromové druhy majú na prstoch ostré pazúry alebo na šplhanie slúžiace prísavné lamely, púštne druhy majú na prstoch zadných nôh zväčšené šupiny slúžiace na pohyb v piesku. Samce sú zvyčajne väčšie ako samice a s väčšou hlavou, s výraznými stehennými pórmi, s väčšími hrebeňmi, lalokmi a inými kožnými výrastkami na tele a chvoste a s hrubšou spodnou časťou koreňa chvosta. Rozmnožujú sa vajcorodo (ovipariou), zvyčajne 2 – 40 kožovitými vajíčkami, ktoré zahrabávajú do vlhkého a dobre prehriatého substrátu, druhy žijúce v nepriaznivých prírodných podmienkach (napr. vo vysokých nadmorských polohách alebo v púšťach) vajcoživorodo (ovovivipariou).

Patrí sem 700 druhov; → leguán.