Lan Sang

Lan Sang — laoské kráľovstvo v rokoch 1353 – 1707 na území dnešného Laosu a severovýchodného Thajska.

Založil ho princ Fa Ngum (*1353, †1371), ktorý zjednotil miestne kniežatstvá (müangy) a za hlavné mesto vyhlásil Luang Phrabang. Oficiálnym náboženstvom sa stal théravádový buddhizmus. V 14. – 16. storočí nastal jeho kultúrny a územný rozmach aj napriek vpádom siamského (thajského) kráľovstva Ajuthajá (1540) a druhej barmskej ríše Taunngu (1564, 1570). V roku 1560 za vlády kráľa Setthathiratha (*1534, †1571; vládol 1550 – 71) sa hlavným mestom stal Vientian (od 1533 sídlo kráľovského dvora). Obdobie najväčšieho rozkvetu nastalo za vlády kráľa Surinya Vongsu (*1618, †1694; vládol 1637 – 94), ktorý bol známy ako patrón buddhizmu, podporoval stavbu chrámov, šírenie literatúry písanej laoským písmom a zaslúžil sa o rozšírenie ríše o územia v oblasti dnešného Laosu, severovýchodného Thajska, severnej Kambodže a južného Vietnamu. Po jeho smrti vypukli spory o nástupníctvo, ktoré viedli k oslabeniu kráľovskej moci a v roku 1707 k následnému rozpadu ríše na tri (dočasne štyri) menšie kráľovstvá pod siamským (thajským) a vietnamským vplyvom s centrom v Luang Phrabangu, Vientiane, Muang Phueune (dnes Xieng Khuang) a Champasaku. V roku 1893 sa územie bývalého Lan Sangu stalo súčasťou Francúzskeho protektorátu Laos a v roku 1900 bolo začlenené do kolónie Francúzska Indočína (fr. Union Indochinoise; → Indočína, význam 2).