lagerstrémia

lagerstrémia, Lagestroemia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď vrbicovité. Trváce opadavé alebo vždyzelené kry alebo stromy pochádzajúce z tropických a zo subtropických oblastí Ázie (jeden druh rastie v Austrálii). Majú jednoduché striedavé alebo protistojné sediace alebo krátkostopkaté celistvookrajové listy a nápadné zvončekovité alebo miskovité 5- až 9-početné kvety usporiadané vo vrcholových alebo v pazušných metlinách, plod suchá drevnatejúca tobolka s početnými krídlatými semenami.

Patrí sem približne 50 druhov, napr. opadavý, do 8 m vysoký ker alebo strom lagerstrémia indická (Lagerstroemia indica, v niektorých botanických systémoch myrta krepová) so sivohnedou kôrou, s protistojnými sediacimi alebo krátkostopkatými obrátene vajcovitými alebo podlhovastými, na báze zaokrúhlenými alebo klinovitými, na vrchole zaokrúhlenými alebo končistými tmavozelenými, za mlada bronzovozelenými, do 8 cm dlhými kožovitými listami sfarbujúcimi sa na jeseň do fialovočervena a s bielymi, ružovými, červenými alebo fialovými kvetmi s priemerom 3 cm usporiadanými v 20 cm dlhých metlinách, ktorá sa pestuje v parkoch a záhradách na chránených miestach; kôra, listy a kvety sa v tradičnej medicíne používajú na odvodnenie organizmu, ako silné preháňadlo a proti horúčke, semená majú narkotické vlastnosti, a vždyzelený 10 – 20 m vysoký strom lagerstrémia nádherná (Lagerstroemia speciosa) so svetlohnedou kôrou, s protistojnými krátkostopkatými vajcovitými alebo elipsovito podlhovastými, na báze klinovitými až zaokrúhlenými, na vrchole končistými, na líci sivozelenými a na rube ružovkastými, do 20 cm dlhými listami a s bielymi alebo fialovými kvetmi s priemerom 5 cm usporiadanými v 40 cm dlhých metlinách, ktorá sa pestuje napr. v kláštorných záhradách, na uliciach i v skleníkoch; odvar z listov sa používa v tradičnej medicíne pri urologických problémoch, pri chudnutí (odvodňuje organizmus) a pri cukrovke (znižuje obsah cukru v krvi).