labradorský retriever

labradorský retriever — plemeno psa zo skupiny retrieverov, sliedičov a vodných psov pochádzajúce zo Spojeného kráľovstva. Vznikol zo skupiny dogovitých psov nížinného typu chovaných na východnom pobreží Kanady (na ostrove Newfoundland a k nemu priliehajúcom polostrove Labrador; odtiaľ názov), ktoré boli na prelome 18. – 19. storočia privezené do Anglicka; v roku 1954 bolo plemeno uznané Medzinárodnou kynologickou federáciou; hovorovo labrador.

Má širokú hlavu, stredne dlhé, silné čeľuste, čierny, neskôr hnedý ňucháč, nízko posadené stredne veľké visiace uši, stredne veľké hnedé alebo orieškovohnedé oči, mohutný krk, široký a hlboký hrudník, rovný chrbát s krátkymi širokými silnými bedrami, rovné, v kolenných a pätových kĺboch dobre zauhlené predné končatiny, nízko položené päty zadných končatín, kompaktné okrúhle labky s dobre klenutými prstami a so silnými vankúšikmi, stredne dlhý široko nasadený, postupne k špičke sa zužujúci chvost nesený v línii chrbta (nikdy nad ním) a krátku hustú tvrdú jednofarebnú, napr. čiernu, svetlosmotanovú, hrdzavočervenú alebo pečeňovo- či čokoládovohnedú srsť (niekedy s malým bielym fľakom na hrudi) s podsadou odolnou proti vode. Výška v kohútiku psa 56 – 57 cm, suky 54 – 56 cm, hmotnosť 25 – 34 kg. Inteligentný, pracovitý, poslušný pes; v minulosti sa používal takmer výlučne na prinášanie (aportovanie) ulovenej zveri, v súčasnosti sa používa najmä ako vodiaci a asistenčný pes (napr. pre nevidiacich) a na vyhľadávanie narkotík, zbraní, výbušnín alebo potravín, je dobrým spoločníkom a vhodným rodinným psom.