kvapalinová brzdová sústava

kvapalinová brzdová sústava, hydraulická brzdová sústava, skrátene kvapalinová brzda, hydraulická brzda — priamočinná brzdová sústava, v ktorej sa prenos ovládacej sily bŕzd uskutočňuje prostredníctvom tlaku brzdovej kvapaliny, ktorou je táto sústava naplnená. Výhodou kvapalinovej brzdovej sústavy je rovnomerný prenos brzdnej sily na všetky kolesá vozidla, pričom potrebný prevod možno docieliť vhodnou voľbou priemeru piestov hlavného brzdového valca a brzdových valčekov. Vďaka vysokému tlaku brzdovej kvapaliny (až 12 MPa) má kvapalinová brzdová sústava malú hmotnosť a malé rozmery. Pri jej ovládaní vznikajú menšie trecie straty ako pri mechanickej brzdovej sústave a nie je potrebné ani časté nastavovanie bŕzd, preto sa v osobných a v ľahších úžitkových vozidlách (zhruba do celkovej hmotnosti 3,5 t) a v podvozku malých lietadiel používa takmer výlučne. V súčasnosti je už značne rozšírená aj v motocykloch a bicykloch a používa sa aj v strojových zariadeniach.

V odbrzdenom stave piest hlavného brzdového valca odkrýva vyrovnávací otvor spojený s vyrovnávacou nádržkou. Stlačením brzdového pedála sa piest posunie, zakryje vyrovnávací otvor, čím sa tlak kvapaliny v hlavnom valci zvýši a potrubným systémom (brzdový okruh) je vedený do brzdových valčekov kolesových (bubnových alebo diskových resp. kotúčových) bŕzd. Piestik brzdového valčeka potom pritláča trecie prvky (brzdové čeľuste alebo brzdové doštičky) k brzdovému bubnu, resp. kotúču. Pri povolení brzdového pedála sa piest pôsobením vratných pružín vráti do východiskovej polohy a odkryje vyrovnávací otvor. Na výstupe z hlavného brzdového valca je pretlakový ventil, ktorý aj pri odbrzdení udržiava v potrubnom systéme malý pretlak, aby sa zabránilo zavzdušneniu kvapalinovej brzdovej sústavy, čím by sa brzdný účinok v dôsledku stlačiteľnosti vzduchu znížil na zlomok pôvodnej hodnoty. Na vhodných miestach sústavy sú odvzdušňovacie skrutky, ktorými sa z nej pri napĺňaní brzdovou kvapalinou odstráni vzduch.

Vo vozidlách sa z bezpečnostných dôvodov používa dvojokruhová brzdová sústava, zriedkavo s dvoma rovnobežnými hlavnými brzdovými valcami ovládanými jedným pedálom alebo častejšie s tandemovým (dvojpiestovým) hlavným brzdovým valcom, v ktorom sa sila na druhý piest prenáša objemom kvapaliny uzavretej medzi piestmi. Vo väčšine automobilov sa používa pneumatický (podtlakový, zriedkavejšie pretlakový) posilňovač bŕzd, ktorého membrána pôsobí priamo na piest hlavného brzdového valca (polostrojová brzdová sústava). V základnom stave je na obidvoch stranách membrány podtlak privádzaný z nasávacieho potrubia motora alebo vytváraný podtlakovou vývevou poháňanou motorom. Stlačením brzdového pedála sa posúvač posilňovača posunie, čím sa preruší spojenie priestoru za membránou s prednou membránovou komorou a priestor za membránou sa spojí s ovzduším. Rozdiel tlakov prehne membránu smerom dopredu, čím nastane brzdenie. Pri odbrzdení posuvom posúvača späť sa prívod okolitého vzduchu preruší a priestory pred a za membránou sa opäť spoja. V prípade výpadku pomocnej energie (podtlaku) sa posúvač posilňovača oprie o piest hlavného valca a vozidlo sa núdzovo zabrzdí pri väčšej dráhe pedála iba silou vodiča.

Patent na prvú prakticky použiteľnú kvapalinovú brzdovú sústavu získal v roku 1917 americký letecký konštruktér a továrnik Malcolm Loughead, v roku 1920 patentoval hlavný brzdový valec v podobe, ktorá sa používa dodnes. Prvým sériovým automobilom vybaveným kvapalinovou brzdovou sústavou bol americký Duesenberg, model A (1921).