krezoly

krezoly [gr.] — organické zlúčeniny, deriváty fenolu, ktoré majú na aromatickom kruhu okrem hydroxylovej skupiny OH naviazanú aj metylovú skupinu CH₃. Podľa vzájomnej polohy skupín sa rozlišujú izoméry o-krezol (2-metylfenol), m-krezol (3-metylfenol) a p-krezol (4-metylfenol); o- a p-krezoly sú kryštalické látky s nízkou teplotou topenia, m-krezol je viskózny olej. Všetky krezoly sú bezfarebné látky, ktoré státím na vzduchu žltnú až hnednú, majú dráždivé účinky (spôsobujú poleptanie kože a podráždenie očí) a sú jedovaté. Nachádzajú sa v koksárenskom (čiernouhoľnom) dechte, z ktorého sa aj získavajú, o- a p-krezoly sa vyrábajú alkyláciou fenolu metanolom, p-krezol oxidáciou izopropylarénov (p-cyménu) vzdušným kyslíkom alebo tavením p-toluénsulfónovej kyseliny s hydroxidom draselným KOH. Krezoly sa používajú na impregnáciu dreva, na výrobu dezinfekčných prostriedkov, herbicídov, insekticídov a antioxidantov, pri výrobe syntetických živíc, zriedkavejšie aj ako priemyselné rozpúšťadlá. Emulzia krezolov v mydlovom roztoku (lyzol) sa v 2 – 5 % koncentrácii používa na hrubú dezinfekciu podláh v komunikačných a sanitárnych priestoroch zdravotníckych zariadení (pre svoj nepríjemný zápach sa v súčasnosti používa málo).