Kráľovské botanické záhrady

Kráľovské botanické záhrady, angl. Royal Botanic Gardens, aj Kew Gardens — botanické záhrady v Londýne v mestskej časti Kew vo štvrti Richmond upon Thames v juhozápadnej časti mesta. Založila ich v roku 1759 princezná Augusta (*1719, †1772), matka kráľa Juraja III., rozšírené boli v roku 1802 zlúčením s kráľovským majetkom v Richmonde, na ktorom v 16. stor. vznikli viaceré kráľovské a šľachtické sídla. V rokoch 1772 – 1819 viedol Kráľovské botanické záhrady Joseph Banks (*1743, †1820), ktorý zabezpečil dovoz tisícok rastlín z rôznych častí sveta. V roku 1840 prešli do vlastníctva štátu, stali sa národnou botanickou záhradou a zároveň vedeckou botanickou inštitúciou, ktorej zbierky sa zväčšovali medzinárodnou výmenou. Ako prvý riaditeľ tam v rokoch 1841 – 65 pôsobil botanik William Jackson Hooker (*1785, †1865), ktorý záhrady otvoril verejnosti a zaslúžil sa o podstatné zväčšenie ich rozlohy i o vybudovanie viktoriánskych skleníkov (palmový skleník, Palm House, 1848; skleník mierneho pásma, Temperate House, 1863). Záhrady boli od svojho založenia systematicky budované z hľadiska krajinárstva a záhradnej architektúry, na čom sa podieľali významní doboví krajinárski a záhradní architekti, napr. Charles Bridgeman (*1690, †1738), Lancelot (Capability) Brown (*1716, †1783), William Kent (*1685, †1748) a William Chambers (*1723, †1796; podľa jeho návrhov boli v rokoch 1761 – 62 vybudované oranžéria a pagoda), a svojou jedinečnosťou ovplyvnili tvorbu záhrad v Európe i vo svete.

V súčasnosti sa rozprestierajú na ploche 132 ha a patria k najväčším a najznámejším botanickým záhradám na svete. Sú tam sústredené rastliny (vyše 50-tis. druhov) z rôznych klimatických pásem z celého sveta, napr. v Skleníku princeznej z Walesu (otvorený v roku 1987) sú vytvorené podmienky zodpovedajúce 10 druhom podnebia (od aridného po humídne tropické). Záhrady sú aj významným centrom botanického výskumu, spolupodieľajú sa na vytváraní medzinárodnej databázy semenných rastlín, papradí a im príbuzných rastlín (International Plant Names Index), disponujú najväčším svetovým herbárom obsahujúcim okolo 7 mil. položiek (Herbarium, založený v roku 1853), najväčšou zbierkou húb obsahujúcou 1,25 mil. položiek (Fungarium, založená v roku 1879), významnou knižnicou (budovanou od polovice 19. stor.) obsahujúcou knižničné jednotky a iné dokumenty vrátane záznamov na elektronických nosičoch a jedným z najmodernejších výskumných laboratórií (Jodrell Laboratory) s výskumným programom zameraným napr. na biologickú rozmanitosť (biodiverzitu), prírodné biotopy a záchranu ohrozených druhov rastlín.

Od roku 1965 patrí ku Kráľovským botanickým záhradám v Kew detašované pracovisko vo Wakehurste v Sussexe, kde sa na ploche 200 ha nachádzajú lesy, mokrade, lúky, jazerá i anglický park. V roku 1974 tam bola založená semenná banka Kew Seed Bank, ktorá sa v roku 1996 stala základom Semennej banky tisícročia (Millennium Seed Bank; umiestnená v podzemných priestoroch komplexu budov dokončených v roku 2000), zhromažďujúcej semená rastlín z celého sveta (v roku 2019 obsahovala vyše 92 500 zbierok semien z približne 40 000 druhov). Semená slúžia napr. na vypestovanie rastlín vhodných na reintrodukciu na posilnenie existujúcich populácií vyskytujúcich sa vo voľnej prírode alebo rastlín pre botanické záhrady vo svete. V roku 2003 boli Kráľovské botanické záhrady v Kew zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.