krajinná štruktúra

krajinná štruktúra — horizontálne a vertikálne usporiadanie krajinných prvkov (→ krajinné prvky, význam 2), resp. krajinných zložiek na určitom priestore vrátane ich vzťahov a väzieb, ktoré spolu vytvárajú celok. Krajinná štruktúra je dynamická, vyznačuje sa značnou premenlivosťou a je ovplyvnená človekom. Jej zložitosť závisí od celkového charakteru krajiny a miestnych faktorov, pretože krajina podliehala rôznym typom zmien, a to nielen v dôsledku aktivít človeka, aj keď antropogénne vplyvy, predovšetkým v podobe procesov urbanizácie, intenzifikácie poľnohospodárskeho využívania krajiny a úprav hydrologickej siete (zmeny povrchových tečúcich a stojatých vôd a i.), sú najmarkantnejšie. Mnohé zmeny spôsobili aj prírodné procesy, napr. veterné smršte a následné veterné kalamity lesných porastov, erózne procesy, zosuvy pôdy a povodne. Jednou zo základných metód výskumu krajinnej štruktúry je poznanie dynamiky jej zmien, ktoré je východiskom ďalšieho plánovania v krajine.

Rozlišuje sa vertikálna a horizontálna krajinná štruktúra, ako aj prírodná a antropogénna krajinná štruktúra. Vertikálnu krajinnú štruktúru utvárajú na súši na jednom mieste v smere zdola nahor hornina a podpovrchová voda, pôda, forma reliéfu, povrchová voda (sneh, ľad), vegetácia, živočíšstvo, ľudia a produkty ich činnosti a vzduch. Rôzne kombinácie vlastností týchto prvkov a vzťahov medzi nimi definujú rôzne geotopy. Horizontálnu krajinnú štruktúru utvára rozmiestnenie tých istých prvkov, ich vlastností a vzťahov v krajine. Areály s rovnakou horizontálnou krajinnou štruktúrou sa označujú ako geochory. Prírodná krajinná štruktúra sa sformovala z krajinných zložiek a prvkov pôsobením prírodných procesov a faktorov, antropogénna krajinná štruktúra vznikla z prírodnej štruktúry ľudskou činnosťou.

Pri výskume krajiny sa rozlišujú štyri formy krajinnej štruktúry: prvotná (primárna), druhotná (sekundárna), terciárna a kvartárna.

Prvotná (primárna) krajinná štruktúra, aj prírodná štruktúra – súbor tých zložiek krajiny (krajinných zložiek) a ich vzťahov, ktoré tvoria pôvodný a trvalý základ ostatných štruktúr (horninový podklad a substrát, reliéf, klíma, vodstvo, pôda a pôvodná, prirodzená vegetácia a živočíšstvo). Prvotná krajinná štruktúra reprezentuje priestorové usporiadanie výsledkov prírodných procesov v krajine, jej diferenciáciu na čiastkové homogénne prírodné krajinné jednotky, z ktorých každá sa vyznačuje charakteristickým usporiadaním a vlastnosťami krajinných zložiek.

Druhotná (sekundárna) krajinná štruktúra – antropogénna nadstavba nad primárnou štruktúrou tvorená súborom foriem využitia plôch (→ krajinná pokrývka). Odráža pôsobenie ľudskej činnosti na biotické a abiotické zložky krajiny a odzrkadľuje stupeň antropogénnej premeny krajiny. Krajinné prvky druhotnej krajinnej štruktúry sa najčastejšie zoskupujú do šiestich základných skupín: skupina lesných prvkov, skupina lúčnych a pasienkových prvkov, skupina prvkov poľnohospodárskych kultúr, skupina vodných prvkov, skupina prvkov skál a surových pôd, skupina prvkov technických diel a sídel.

Terciárna krajinná štruktúra, aj socioekonomická al. humánna štruktúra – sociálna a ekonomická nadstavba v krajine určená prvotnou a druhotnou krajinnou štruktúrou. Je reprezentovaná rozmanitými, v priestore lokalizovanými spoločenskými a individuálnymi záujmami, limitmi, rozvojovými motívmi a demografickými a sociálnymi parametrami. Možno ju chápať ako priestorový priemet záujmov človeka do krajiny (chránené prírodné oblasti, ochranné zóny obytných oblastí, administratívne hranice ap.).

Kvartárna krajinná štruktúra, aj duchovná, mentálna alebo spirituálna štruktúra – symbolický priestorový priemet osobného vzťahu k územiu; emocionálne je prijímaná ako genius loci krajiny.