krajina

krajina — v pôvodnom význame viditeľné črty povrchu Zeme zahŕňajúce formy georeliéfu (vrchy, pohoria, doliny), vodné útvary (rieky, jazerá, moria), ľadovce a snehovú pokrývku, biotu a produkty jej činnosti (lesy, termitiská, koralové útesy a pod.), ľudské výtvory (sídla, cesty, železnice a pod.), ale aj krátkodobé poveternostné fenomény (dážď, príboj, oslnenie a pod.);

1. ekol., geogr. ľubovoľný výsek z krajinnej sféry (→ geosféra) – hmotný systém krajinných prvkov (vrátane ich skrytých častí) utvárajúci životné prostredie pre človeka a živé organizmy (pričom ľudia i organizmy sú zároveň súčasťou krajiny). Krajiny majú v tomto zmysle charakter geosystémov, resp. ekosystémov. Krajinu však možno chápať aj ako súbor geosystémov či ekosystémov v určitej časti zemského povrchu (na geograficky vymedzenom území) so všetkými prírodnými a kultúrnymi prvkami vrátane človeka, pričom susediace ekosystémy sú navzájom poprepájané väzbami do vyšších systémov a ovplyvňujú sa aj na veľkú vzdialenosť. Podľa prevažujúcich prvkov sa rozlišujú rôzne typy krajiny, predovšetkým prírodná krajina (tvorená bez významných ľudských zásahov, napr. krajina dažďového pralesa, ľadovcová krajina, púšťová krajina), kultúrna krajina (výrazne pozmenená činnosťou človeka, napr. poľnohospodárska krajina, priemyselná krajina, mestská krajina a vidiecka krajina, ale aj narušená krajina a zdevastovaná krajina).

Negatívnym a nezvratným dôsledkom pri neuvážených zásahoch do krajiny predchádzajú nástroje plánovania a využívania krajiny (územné plánovanie, pozemkové úpravy, posudzovanie vplyvov na životné prostredie, plány manažmentu povodí), ako aj jej ochrana (napr. územné systémy ekologickej stability, integrovaný manažment povodí, chránené oblasti a pod.). Pri plánovaní využívania konkrétneho územia sa používajú postupy krajinnoekologického plánovania.

Nové prístupy nielen k definovaniu pojmu krajina, ale aj k jej manažmentu sú obsiahnuté v dohovore Rady Európy prijatom v roku 2000 vo Florencii (v platnosti od 1. marca 2014) pod názvom Európsky dohovor o krajine (angl. European Landscape Convention) ako ustanovujúci nástroj zameraný na kvalitu a rozmanitosť krajiny Európy v záujme jej ochrany, manažmentu a plánovania. Je pokladaný za dohovor patriaci ľuďom, pretože na rozdiel od vedeckého prístupu sa v ňom pri definovaní krajiny značne zohľadňuje jej vnímanie obyvateľstvom, napr. krajina je definovaná ako časť územia (tak, ako ju vnímajú ľudia), ktorej charakter je výsledkom činnosti a vzájomného pôsobenia prírodných a (alebo) ľudských faktorov, a cieľová kvalita krajiny ako prianie a požiadavky verejnosti týkajúce sa charakteristických čŕt krajiny, formulované pre danú krajinu kompetentnými orgánmi verejnej správy. Podpisom dohovoru štáty potvrdzujú, že krajinu pokladajú za významnú súčasť európskeho prírodného a kultúrneho dedičstva prispievajúcu k upevňovaniu európskej identity a podmieňujúcu vytváranie miestnych kultúr;

2. v politickej geografii kultúrno-spoločenská priestorová jednotka (štáty a ich výrazne odlíšiteľné časti);

3. synonymum krajinného obrazu (rázu krajiny, krajinnej scenérie), tomuto významu je blízke chápanie krajiny vo výtvarnom umení a v krajinnej architektúre.