kožuch
kožuch — pánsky alebo dámsky zimný kabát, ktorého lícová alebo rubová strana je zhotovená z pravej alebo z umelej kožušiny. Najčastejšie je voľný, polodlhý, prípadne dlhý, s decentným tvarovaním a bez výrazných doplnkov. Podľa umiestnenia kožušiny sa rozlišuje remenný (kožušina je z rubovej strany), vlasový (kožušina je z lícovej strany) a povlakový (kožušina je z rubovej strany; povlakom kožušiny je textilný materiál) kožuch. Používajú sa kožušiny rôznych zvierat, niektoré dekoratívne a vzácne kožušiny (líščia, sobolia) výlučne na vlasové kožuchy. Kožušina môže byť sfarbená prírodne alebo zafarbená.
V ľudovom odievaní slúžil kožuch ako mužský a ženský vrchný odev z ovčej kožušiny s rukávmi, predstavoval archaickú súčasť odevu slovanských a ďalších európskych národov. Lícovú stranu tvoril remeň (hladká koža, tzv. blana), rubovú stranu kožušina. Šil sa z 3 – 15 dielov a mal rôznu dĺžku (siahal do pása alebo až po členky). Vpredu bol otvorený, zapínal sa na kožené gombíky so slučkami. Krčný výstrih (bez goliera alebo so stojatým golierom) a okraje kožucha zvyčajne lemovala kožušina. Od polovice 19. stor. sa okrem bielych kožuchov (belák) zhotovovali (spočiatku najmä pre mužov) i hnedé kožuchy (dubeňák, madovec, medový kožuch). Vývojovo starší rovný kožuch, ktorý sa v mužskom odeve udržal do začiatku 20. stor., bol pôvodne spoločný pre mužov i pre ženy. Dobovej móde sa prispôsobil strih ženského kožucha, ktorý bol vypasovaný do drieku a od pása rozšírený do šosov. Kožuch nebol bežnou súčasťou zimného odevu, patril k sviatočnému a k obradovému odevu. Vlastnili ho zvyčajne iba zámožnejšie rodiny v dedine, dedili ho viaceré generácie a často bol súčasťou výbavy nevesty. Obnosený kožuch sa používal ako prikrývka i ako kostým pri betlehemských hrách. V niektorých oblastiach Slovenska mal pri svadbe a pri narodení i magickú funkciu, v poverových predstavách bol symbolom bohatstva a šťastia. Účastníci prosperitných magických poverových úkonov si často obliekali kožuch srsťou von.
Kožuchy zhotovovali vyučení i nevyučení kožušníci (→ kožušníctvo), ktorí formu, výzdobu a farebnosť prispôsobovali dobovým a miestnym požiadavkám. V 40. rokoch 20. stor. začali kožušníci šiť hnedé tzv. slovenské kožuchy mestského strihu, ktoré sa stali súčasťou zimného odevu v mestách i na dedinách.