kozmická triangulácia

kozmická triangulácia — metóda na určenie priestorového vektora medzi dvoma (aj veľmi vzdialenými) bodmi v trigonometrickej sieti na zemskom povrchu založená na simultánnom (súbežnom) meraní smerov na prirodzené alebo na umelé kozmické telesá (spravidla družice) z obidvoch bodov, pričom absolútna poloha kozmického telesa nemusí byť známa. Ak sa merajú smery na družicu, metóda sa označuje aj ako družicová triangulácia. Meranie smerov na kozmické teleso spočívalo v určení rovníkových súradníc kozmického telesa afinnou transformáciou z jeho snímkových súradníc a zo známych snímkových a rovníkových súradníc hviezd tvoriacich základ snímky. Meranie sa vykonávalo pomocou špeciálnych fotografických kamier, pričom simultánne sa fotografoval obraz kozmického telesa na pozadí hviezdnej oblohy minimálne z dvoch pozemných staníc (tvoriacich vrcholy triangulačnej siete). V celej sieti však musela byť známa dĺžka vybranej základnice, resp. niekoľkých základníc. Ak boli známe geocentrické súradnice jedného bodu, určili sa geocentrické súradnice druhého bodu. Družicová triangulácia bola použitá napr. pri budovaní celosvetovej družicovej siete BC-4. Po nástupe novších metód, najmä metódy laserovej lokácie družíc, sa prestala rozvíjať a v súčasnosti sa fakticky nepoužíva. V roku 1946 ju vynašiel a zverejnil fínsky geodet, astronóm a fyzik Yrjo Väisalä (*1891, †1971).