koxartróza

koxartróza [lat. + gr.], coxarthrosis — degeneratívne nezápalové ochorenie bedrového kĺbu, najzávažnejšia forma artrózy. Rozlišujú sa primárne koxartrózy, ktoré nastupujú v mladšom veku a ich príčina nie je známa (úlohu môžu zohrávať aj faktory dedičnosti a chronické preťaženie), a sekundárne koxartrózy, ktoré sú výsledkom rôznych vrodených, zápalových, metabolických a úrazových poškodení oblasti bedrového kĺbu. Ochorenie sa začína degeneráciou a opotrebovaním kĺbovej chrupky, postupne sa vyvíjajú zmeny na kĺbovom puzdre a okolitom svalstve i na kostnom tkanive, následkom čoho sa mení statika a biomechanika kĺbu. Prejavuje sa zvyšovaním bolesti; spočiatku štartovacou bolesťou, neskôr nepravidelnou záťažovou bolesťou, ktorá sa mení na stálu, pokojovú bolesť vyskytujúcu sa i počas spánku. Významnými príznakmi koxartrózy sú zväčšovanie obmedzenia hybnosti bedrového kĺbu a postupne sa vyvíjajúce kontraktúry kĺbového puzdra a okolitého svalstva, následkom čoho často dochádza k bizarnému postaveniu kĺbu; mení sa statika a postavenie dolnej končatiny a vzniká potreba používať pri chôdzi palicu. Diagnostika ochorenia je pomerne jednoduchá, pretože klinická manifestácia príznakov úzko súvisí s morfologickými zmenami (zúženie kĺbovej štrbiny a výskyt osteofytov), ktoré sa zisťujú röntgenologickým vyšetrením (podľa stupňa poškodenia sa rozlišujú 4 stupne koxartrózy) a podľa potreby aj vyšetrením počítačovou tomografiou (CT) a magnetickou rezonanciou (MR). Liečba je spočiatku konzervatívna (medikamentózna – podávanie aniflogistík, analgetík a chondroprotektív, veľký význam majú aj fyzikálna liečba, liečba krvnými preparátmi, balneoterapia, lokálna vnútrokĺbová aplikácia liečiv a používanie ortopedických pomôcok, ako aj úprava telesnej hmotnosti, obmedzenie záťaže a pravidelné cvičenie), v neskorších štádiách chirurgická (hlavnými indikačnými kritériami sú rozsah artrotických zmien, vek a celkový stav pacienta). Preventívne chirurgické výkony majú za cieľ zabrániť deštrukcii kĺbových plôch pred nástupom subjektívnych ťažkostí, terapeutické sú zamerané na odstránenie alebo na zmiernenie vzniknutých ťažkostí (rôzne typy osteotómií), a to najmä u mladších pacientov so začiatočným štádiom ochorenia. Najúčinnejšou liečbou predovšetkým v neskorších štádiách je úplná kĺbová náhrada postihnutého kĺbu totálnou endoprotézou (→ protéza). Výber vhodnej endoprotézy je ovplyvnený rozsahom zmien v oblasti kĺbu, kvalitou kostného tkaniva, do ktorého sa má endoprotéza osadiť, a jeho predpokladanou záťažou, ako aj vekom pacienta. V súčasnosti sa používa viacero druhov endoprotéz bedrového kĺbu, ich konštrukcia a spôsob uchytenia v kostnom tkanive podliehajú konštrukčným a materiálovým zmenám (od 70. rokov 20. stor. boli vyskúšané rôzne konštrukčné varianty endoprotéz z rôznych materiálov a s rôznymi spôsobmi fixácie). Menia sa aj operačné prístupy, v súčasnosti sa preferuje tzv. miniinvazívny prístup, v budúcnosti pôjde o replantačné metódy, ktoré budú využívať kostné tkanivo pripravené in vitro.