Kővári, Konštantín

Kővári, Konštantín (Szilárd), pôvodným menom (do 1898) Konštantín Kačmarík, 19. 9. 1882 Košice – 16. 6. 1916 tamže — slovenský maliar a grafik. Študoval na učiteľskom ústave v Košiciach a v rokoch 1902 – 06 na Vysokej škole pre vzdelávanie profesorov kreslenia a geometrie v Budapešti. V ranej tvorbe bol ovplyvnený maďarským maliarom Károlyom Ferenczym (*1862, †1917; jeden z hlavných predstaviteľov nagybányskej školy). V roku 1907 získal Nadányiho cenu a štipendium baróna Adolfa Kohnera, ktoré mu umožnili pobyt v letnej maliarskej kolónii v Szolnoku, čo ovplyvnilo jeho príklon k plenérovému luminizmu, a absolvoval aj krátky pobyt v Paríži. Po návrate do Košíc pôsobil ako umelec v slobodnom povolaní.

Patrí k významným priekopníkom moderného umenia na Slovensku. Podstatná časť jeho tvorby vznikla v období 1907 – 13. Jeho maliarsky prejav a koloristické cítenie vychádzali zo súdobých impresionistických a postimpresionistických tendencií, kresbovo-lineárne prvky sa vyznačujú secesnou štylizáciou. Stvárňoval námety, v ktorých prevládajú architektúra (Zima v predmestskej uličke, 1913) a okolie rodného mesta, ako aj motívy zo Spiša (Kežmarská radnica, 1912). Popri krajinárskej tvorbe sa venoval aj figurálnym kompozíciám prevažne s motívom ženskej postavy (Maliarka, okolo 1908; Dáma v modrom, 1910; Pred maškarným plesom, 1911). Najmä v kresbách a grafických dielach zobrazoval ženské postavy zvyčajne s nádychom dobovej módnosti až karikatúry (Pri zrkadle, 1908). Z výtvarnotechnického hľadiska sú osobitým prínosom pastely maľované na zdrsnenom povrchu lúpanej lepenky, ktorými vyjadroval postoj k realite a k obrazu ako médiu osobnostnej výpovede (Z košickej kalvárie, 1910 – 12). Venoval sa aj voľnej a úžitkovej grafike. Od roku 1914 sa jeho prudký tvorivý rozvoj spomalil, zomrel v ústave pre duševne chorých. Jeho novátorské, svoju dobu predstihujúce dielo malo značný význam nielen z hľadiska formovania košickej moderny v 20. rokoch 20. stor., ale aj širšieho stredoeurópskeho kontextu.