kovalentný polomer
kovalentný polomer — veličina charakterizujúca veľkosť atómu viazaného kovalentnou väzbou. Vyjadruje sa v pikometroch (pm) alebo v angströmoch (Å), 1 Å = 100 pm. Kovalentný polomer dvojatómovej homonukleárnej (zloženej z atómov toho istého prvku) molekuly A–A (teda molekuly, ktorej atómy sú viazané jednoduchou väzbou) predstavuje polovicu dĺžky jednoduchej väzby, t. j. polovicu medzijadrovej vzdialenosti atómov, ktoré ju tvoria. Napr. v molekule chlóru Cl2 má medzijadrová vzdialenosť Cl–Cl hodnotu 199,8 pm a hodnota kovalentného polomeru atómu chlóru sa rovná približne 100 pm (kovalentný polomer atómu fluóru je 64 pm, brómu 114 pm, jódu 133 pm; kovalentný polomer atómu dusíka je 70 pm, kyslíka 66 pm; kovalentný polomer atómu vodíka je 30 pm). Hodnota kovalentného polomeru atómu závisí od charakteru väzby, ako aj od jeho najbližšieho okolia (susedné väzby, polarita susedných atómov, prítomnosť voľných elektrónových párov a pod.). Kovalentný polomer atómov viazaných násobnou väzbou (dvojitou alebo trojitou) je menší ako kovalentný polomer atómov viazaných jednoduchou väzbou, napr. kovalentný polomer atómu uhlíka viazaného jednoduchou väzbou je 77 pm, dvojitou väzbou 68 pm a trojitou väzbou 65 pm.
Reálne dĺžky väzieb medzi atómami v molekulách sa stanovujú rôznymi metódami, napr. röntgenovou štruktúrnou analýzou kryštalických látok, analýzou rotačných a vibračných spektier alebo kvantovochemickými výpočtami. Hodnoty kovalentných polomerov jednotlivých prvkov uvádzané v tabuľkách sú výsledkom štatistickej analýzy veľkého počtu údajov. V súčasnosti existuje veľké množstvo údajov o dĺžkach väzieb atómov v rôznom chemickom okolí, ktoré sú prístupné v rôznych databázach, napr. v databáze Cambridgeského centra kryštalografických údajov (The Cambridge Crystallographic Data Centre, CCDC). Pomocou kovalentných polomerov možno odhadnúť väzbovú dĺžku ako súčet polomerov viazaných atómov. Malá hodnota kovalentného polomeru atómu zlata (menšia ako pri striebre) je spôsobená relativistickými efektmi v jeho elektrónovej štruktúre (→ relativistické efekty v chémii).