Kováčová, Emília

Kováčová, Emília, 8. 2. 1931 Bratislava – 31. 12. 2020 tamže — slovenská ekonómka, manželka Michala Kováča.

V rokoch 1961 – 95 pôsobila na Fakulte politickej ekonómie, resp. Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej (dnes Ekonomická univerzita) v Bratislave (1990 – 91 prorektorka); v roku 1991 bola vymenovaná za profesorku.

Zaoberala sa teóriou riadenia a plánovania (národného hospodárstva). V roku 1993 ako manželka prezidenta SR založila Nadáciu Emílie Kováčovej (od 1997 Nadácia Emílie a Michala Kováčovcov), súčasne bola v rokoch 1993 – 2014 čestnou prezidentkou Slovenského Červeného kríža (SČK). Samostatne prezentovala SR osobnou účasťou a prednáškami na konferenciách a seminároch v zahraničí. Pôsobila ako členka medzinárodného poradného zboru predsedu Svetovej zdravotníckej organizácie v Ženeve (1994) a čestného výboru Svetovej konferencie o znižovaní dôsledkov prírodných katastrof v Jokohame v Japonsku (1994), zúčastnila sa Medzinárodného detského samitu v Paríži pod záštitou UNESCO (1997). Nadviazala spoluprácu s mimovládnou neziskovou organizáciou zameranou na zlepšenie kvality života ľudí Carter Center v Atlante v USA a so Svetovou federáciou duševného zdravia (World Federation for Mental Health).

Bola autorkou viacerých odborných prác a monografií, napr. Produktivita spoločenskej práce a vedecko-technický pokrok (1967), Produktivita práce: Zdroje, analýza, plánovanie (1978), Pracovné sily – ich rozmiestňovanie a kvalifikácia v sociálno-ekonomickom rozvoji (1980), Zamestnanosť v československom národnom hospodárstve (1985). Bola nositeľkou viacerých ocenení, napr. Čestnej striebornej medaily Jeana Henriho Dunanta (2007) udeľovanej SČK.