Kováč, Michal

Kováč, Michal, 3. 8. 1930 Ľubiša, okres Humenné – 5. 10. 2016 Bratislava — slovenský ekonóm a politik, prezident SR (1993 – 98). V roku 1954 absolvoval štúdium na Vysokej škole ekonomickej (VŠE, dnes Ekonomická univerzita) v Bratislave. Od 1955 pôsobil v Oblastnom ústave Štátnej banky československej (ŠBČS) v Bratislave, 1965 – 66 v bankovej škole na Kube, súčasne externe prednášal na VŠE, od 1967 námestník šéfa československej pobočky Živnostenskej banky v Londýne. Po okupácii Československa v auguste 1968 bol 1969 z Londýna odvolaný a 1970 preložený do ŠBČS (pobočka Bratislava-mesto) za radového bankového úradníka. V rokoch 1978 – 89 vedeckovýskumný pracovník vo Výskumnom ústave pre financie a úver a v Ústrednom ústave národohospodárskeho výskumu, zároveň od 1987 externe prednášal na Stavebnej fakulte SVŠT (odbor ekonomiky a financovania).

Po Nežnej revolúcii vstúpil v roku 1989 do politiky, 1989 – 91 člen Verejnosti proti násiliu (VPN). Po prvých slobodných parlamentných voľbách (1990) v júni 1990 – decembri 1992 poslanec Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSFR (za VPN, potom za HZDS), opätovne zvolený vo voľbách 1992. Na prvom zasadnutí snemovní FZ 26. júna 1992 zvolený za predsedu FZ ČSFR, v tejto funkcii pôsobil až do zániku ČSFR (31. december 1992). Od 12. decembra 1989 do 26. júna 1990 a po voľbách 1990 aj v novokonštituovanej vláde SR (prvá vláda V. Mečiara) od 27. júna 1990 minister financií, miezd a cien. Po odvolaní predsedu vlády V. Mečiara a odstúpení vlády SR v apríli 1991 zakladajúci člen Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS; podpredseda pre ekonomickú oblasť). Po konštituovaní novej vlády (predseda J. Čarnogurský) od 23. apríla 1991 minister financií, v máji 1991 z funkcie odstúpil. Po rozpade ČSFR a vzniku SR zvolený 15. februára 1993 za prezidenta SR (inaugurovaný 2. marca 1993). Jeho pôsobenie na poste hlavy štátu bolo poznamenané rozpormi s V. Mečiarom, ktoré pramenili z Kováčovho nesúhlasu s nedemokratickými metódami vtedajšej vládnej garnitúry. Nositeľ viacerých slovenských a zahraničných vyznamenaní, napr. Ceny Inštitútu pre štúdie Východ-Západ (1994) a poľských štátnych vyznamenaní Rad za zásluhy Poľskej republiky (veľký kríž; 1994) a Rad bieleho orla (1997).