Kováčik, Andrej

Text hesla

Kováčik, Andrej, 11. 5. 1889 Budapešť – 17. 2. 1953 Bratislava — slovenský maliar, sochár, grafik, ilustrátor a organizátor výtvarného života. V rokoch 1908 – 14 študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti u P. Szinyeia-Merseho. Počas 1. svetovej vojny 1914 – 18 pôsobil ako frontový maliar v rakúsko-uhorskej armáde. V rokoch 1919 – 27 výtvarník a ilustrátor Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Martine; 1920 spoluzakladateľ Spolku slovenských umelcov v Martine.

Popri voľnej tvorbe intenzívne pracoval v oblasti úžitkovej grafiky (politické a výstavné plagáty, merkantilné tlače, knižné obálky), je pokladaný za jedného zo zakladateľov slovenskej úžitkovej grafiky. Ilustroval čítanky, šlabikáre (Fonomimický šlabikár a prvá čítanka, 1934), kalendáre i historickú literatúru (1933 – 37 edícia Veľké knihy vo vydavateľstve L. Mazáča). Populárnymi boli jeho satirické kresby a karikatúry, ktorými prispieval do novín a časopisov Kocúr (1929 – 45), Koza (1923 – 25), Jež (1922 – 26) a Osa (1932 – 33).

V maľbe sa venoval rôznym žánrom (krajinomaľba, zátišie, portrét), maľoval aj oficiálne podobizne politikov a podobizne historických osobností. Ako jeden z mála slovenských maliarov sa zaoberal historickou maľbou, spracoval témy zo života Pribinu, z príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu a z obdobia národného obrodenia. Výtvarný prejav založil na dôkladnej akademickej príprave, pričom nadviazal na stredoeurópske a uhorské maliarstvo zo začiatku 20. stor. s prvkami impresionizmu, luminizmu a secesie. V 20. rokoch 20. stor. namaľoval viaceré obrazy, v ktorých vynikla lyricko-meditatívna črta jeho talentu. Zapojil sa aj do sochárskych súťaží na pomníky padlým v 1. svetovej vojne, vytvoril sochy M. R. Štefánika v Spišskej Novej Vsi (1928), A. Radlinského v Kútoch (1930), M. Kopernika v Hurbanove (1940, inštalovaná 1993) a i. V komornom formáte patril k jeho najvydarenejším sochárskym dielam portrét matky (Moja matka, 1929). Bol spoluorganizátorom 1. výstavy slovenského umenia v New Yorku (1938). Po roku 1945 mal zakázané pôsobiť vo verejnom kultúrnom živote. Po roku 1948 sa nevenoval maliarstvu ani sochárstvu, v úžitkovej tvorbe pracoval v intenciách socialistického realizmu (ilustrácie v časopisoch Ohník a Družba). V roku 1997 Múzeum Ľ. Štúra v Modre pripravilo prvú Kováčikovu výstavu pod názvom Zabudnutý maliar slovenskej histórie.

Text hesla

Kováčik, Andrej, 11. 5. 1889 Budapešť – 17. 2. 1953 Bratislava — slovenský maliar, sochár, grafik, ilustrátor a organizátor výtvarného života. V rokoch 1908 – 14 študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti u P. Szinyeia-Merseho. Počas 1. svetovej vojny 1914 – 18 pôsobil ako frontový maliar v rakúsko-uhorskej armáde. V rokoch 1919 – 27 výtvarník a ilustrátor Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Martine; 1920 spoluzakladateľ Spolku slovenských umelcov v Martine.

Popri voľnej tvorbe intenzívne pracoval v oblasti úžitkovej grafiky (politické a výstavné plagáty, merkantilné tlače, knižné obálky), je pokladaný za jedného zo zakladateľov slovenskej úžitkovej grafiky. Ilustroval čítanky, šlabikáre (Fonomimický šlabikár a prvá čítanka, 1934), kalendáre i historickú literatúru (1933 – 37 edícia Veľké knihy vo vydavateľstve L. Mazáča). Populárnymi boli jeho satirické kresby a karikatúry, ktorými prispieval do novín a časopisov Kocúr (1929 – 45), Koza (1923 – 25), Jež (1922 – 26) a Osa (1932 – 33).

V maľbe sa venoval rôznym žánrom (krajinomaľba, zátišie, portrét), maľoval aj oficiálne podobizne politikov a podobizne historických osobností. Ako jeden z mála slovenských maliarov sa zaoberal historickou maľbou, spracoval témy zo života Pribinu, z príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu a z obdobia národného obrodenia. Výtvarný prejav založil na dôkladnej akademickej príprave, pričom nadviazal na stredoeurópske a uhorské maliarstvo zo začiatku 20. stor. s prvkami impresionizmu, luminizmu a secesie. V 20. rokoch 20. stor. namaľoval viaceré obrazy, v ktorých vynikla lyricko-meditatívna črta jeho talentu. Zapojil sa aj do sochárskych súťaží na pomníky padlým v 1. svetovej vojne, vytvoril sochy M. R. Štefánika v Spišskej Novej Vsi (1928), A. Radlinského v Kútoch (1930), M. Kopernika v Hurbanove (1940, inštalovaná 1993) a i. V komornom formáte patril k jeho najvydarenejším sochárskym dielam portrét matky (Moja matka, 1929). Bol spoluorganizátorom 1. výstavy slovenského umenia v New Yorku (1938). Po roku 1945 mal zakázané pôsobiť vo verejnom kultúrnom živote. Po roku 1948 sa nevenoval maliarstvu ani sochárstvu, v úžitkovej tvorbe pracoval v intenciách socialistického realizmu (ilustrácie v časopisoch Ohník a Družba). V roku 1997 Múzeum Ľ. Štúra v Modre pripravilo prvú Kováčikovu výstavu pod názvom Zabudnutý maliar slovenskej histórie.

Zverejnené 1. mája 2022.

Kováčik, Andrej [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-05-25]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kovacik-andrej