Kovačić, Ivan Goran

Kovačić [-čič], Ivan Goran, 21. 3. 1913 Lukovdol, Primorsko-goranská župa – 12./13. 7. 1943 Vrbnica, Republika srbská, Bosna a Hercegovina, pochovaný v Lukovdole — chorvátsky spisovateľ.

V rokoch 1932 – 35 študoval slavistiku na univerzite v Záhrebe (štúdium nedokončil z finančných a zo zdravotných dôvodov). Pôsobil ako šéfredaktor v periodikách Hrvatski dnevnik (Chorvátsky denník; 1936 – 39) a Novosti (1939 – 41). Počas 2. svetovej vojny sa v decembri 1942 zapojil do protifašistického odboja a s Vladimirom Nazorom sa pridal k partizánom, na oslobodenom území spoločne vydali Chorvátske partizánske piesne (Hrvatske pjesme partizanke, 1943). Preslávil sa poémou Jama (Jama, vydaná posmrtne 1944), v ktorej podal sugestívne svedectvo o zabíjaní bezbranných ľudí fašistami. Stala sa jedným z najvýznamnejších diel chorvátskej literatúry 20. stor., bola preložená do viacerých jazykov. Bol aj autorom cyklu 19 básní Poézia (Lirika, 1932, spolu s Josipom Hitrecom a Vladimirom Jurčićom), zbierky realistických poviedok zo sedliackeho života Dni hnevu (Dani gnjeva, 1936) a básnickej zbierky Ohne a ruže (Ognji i rože, 1945) napísanej v rodnom, kajkavskom nárečí. Zaoberal sa literárnou kritikou (eseje o Miroslavovi Krležovi, Rankovi Marinkovićovi, Antunovi Brankovi Šimićovi, Dragutinovi Tadijanovićovi a i.). Prekladal z anglickej (William Shakespeare, George Gordon Byron, Percy Bysshe Shelley, Alfred Tennyson), francúzskej (Arthur Rimbaud) a ruskej (Sergej Jesenin) literatúry. Bol zavraždený príslušníkmi četníkov (→ četníci, význam 3), jeho hrob bol dlho neznámy (objavený až 1957).