Kováč, Ladislav

Kováč, Ladislav, 4. 4. 1932 Závažná Poruba, okres Liptovský Mikuláš — slovenský biochemik.

V rokoch 1957 – 70 pôsobil na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave (1966 – 70 vedúci Katedry biochémie), odkiaľ bol v roku 1970 z politických príčin prepustený. V rokoch 1970 – 76 pracoval ako klinický chemik v Psychiatrickej liečebni v Pezinku, v rokoch 1976 – 89 ako vedecký pracovník v Ústave fyziológie hospodárskych zvierat SAV v Ivanke pri Dunaji. Po zmene politickej a spoločenskej situácie (1989) pôsobil od roku 1990 znova na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1989 – 90 zastával post ministra školstva, mládeže a telesnej výchovy v slovenskej vláde vedenej Milanom Čičom (december 1989 – jún 1990), v rokoch 1990 – 92 bol veľvyslancom Československa pri UNESCO v Paríži; v roku 1989 mu bol udelený titul DrSc., v roku 1992 bol vymenovaný za profesora, od roku 2003 bol emeritným profesorom. Pôsobil ako hosťujúci profesor na významných zahraničných univerzitách v Nemecku, vo Francúzsku, v Argentíne, vo Švédsku, v USA a Rakúsku.

Vo vedeckovýskumnej práci sa zaoberal bioenergetikou a biogenézou mitochondrií na modelovom eukaryontnom organizme – kvasinkách Saccharomyces cerevisiae, ako aj štúdiom aspektov energetických procesov prebiehajúcich v živých organizmoch s využitím metód a konceptov biochémie, fyzikálnej chémie, molekulárnej biológie a kognitívnej biológie. V experimentálnom výskume izoloval a biochemicky charakterizoval mutanty kvasiniek deficientné v oxidačnej fosforylácii. Objavil, že dva genetické systémy, jadrový a mitochondriálny, počas biogenézy mitochondrií navzájom kooperujú. Analyzoval mutanty nesúce lézie v bunkových membránach a charakterizoval lineárnu mitochondriálnu DNA v niektorých druhoch kvasiniek. Vypracoval nové metódy genetickej transformácie kvasiniek a prenosu izolovaných mitochondrií do neporušených buniek. Preukázal, že ovocná muška Drosophila melanogaster je vo farmakológii z experimentálneho i ekonomického hľadiska vhodným organizmom na testovanie liekov. Je zakladateľom komplexnej teórie biologického základu poznania (→ kognitívna biológia), ktorá predstavuje rozšírenie bioenergetiky na spoločenské vedy, a teórie o ukončení evolúcie ľudského druhu (finitika).

Je autorom a spoluautorom viac ako 200 vedeckých článkov z oblasti biochémie, genetiky a neurobiológie, autorom kníh Kolieska na anjelovi alebo V zemi, kde zajtra znamená včera (1991), Krása a vznešenosť učiteľského povolania (1992), Prírodopis komunizmu (2007), Koniec ľudskej evolúcie. Život v záverečnom veku (Closing Human Evolution. Life in the Ultimate Age, 2015; čes. 2017), O zmysle ľudského života (2018), Listy o biologii (2019; spoluautor), ako aj autorom kapitol v dielach Hľadanie spoločného jazyka v kognitívnych vedách (2000), Romové a Cikáni – neznámí i známí (2008), Náhoda a nutnost (2008) a i., mnohých esejí a populárno-náučných článkov v domácich a zahraničných časopisoch (napr. v medzinárodnom časopise EMBO Reports 19 esejí v angličtine o potrebe syntézy vied, kognitívnej biológii, vede ako súčasti kultúry, o šťastí, biologickej a kultúrnej evolúcii, biopolitike, biopedagogike a finitike).

Je zakladajúcim členom Slovenskej akademickej spoločnosti (1998), zahraničným členom Učenej spoločnosti ČR, členom Ústavu Konrada Lorenza pre výskum evolúcie a kognície (Konrad-Lorenz-Institut für Evolutions- und Kognitionsforschung) v Klosterneuburgu v Rakúsku. Je nositeľom Pribinovho kríža II. triedy (2017) a i. vyznamenaní.