Kováč-Adamov, Mišo

Kováč-Adamov, Mišo, vlastným menom Michal Kováč, pseudonym Adamov, 24. 5. 1930 Opatovce nad Žitavou, dnes súčasť Žitavian, okres Zlaté Moravce – 21. 5. 2023 Martin — slovenský literárny vedec, bibliograf, muzeológ, teatrológ, dramatik a zberateľ i upravovateľ slovenských folklórnych divadelných hier.

V rokoch 1951 – 56 študoval slovenčinu, literárnu vedu a folkloristiku na Filozofickej fakulte UK (FFUK) v Bratislave, súčasne dramaturgiu na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU) v Prahe, v rokoch 1960 – 62 knihovedu na FFUK v Bratislave a v rokoch 1970 – 71 muzeológiu na Univerzite J. E. Purkyňu (dnes Masarykova univerzita) v Brne. Dlhoročne (1956 – 90, 1993 – 95) pôsobil v Matici slovenskej v Martine, v rokoch 1971 – 99 prednášal literárnu muzeológiu na univerzite v Brne, v rokoch 1990 – 92 bol námestníkom Ministerstva kultúry SR, v rokoch 1994 – 98 prednášal na Teologickom inštitúte Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulty UK v Badíne, v rokoch 2001 – 05 pôsobil v Slovenskej národnej knižnici v Martine.

Ako literárny vedec a bibliograf spracoval vyše 50 kultúrnohistorických titulov, vytvoril množstvo scenárov pre literárnomúzejné expozície. Od 60. rokov 20. stor. uverejňoval kritiky inscenácií a profily ochotníckeho i profesionálneho (najmä bábkového) divadla. Napísal publikácie Úvod do literárnej muzeológie (1982), Bábkarská tvorba (1984), Poznávajme dejiny ochotníckeho divadla (1993), Gorazdov Močenok 1993 – 1997 (1998), Dozrievanie kresťanského divadla (2011) a i.

Ako herec a režisér sa venoval ochotníckemu divadlu v Zlatých Moravciach i v Martine, inicioval obnovenie Scénickej žatvy, Kultúrnych slávností v Martine, Palárikovej Rakovej, Gorazdovho Močenka a Svätourbanských slávností v Sebechleboch. Objavil a zrekonštruoval zabudnuté ľudové hry (Tomášik a Katarínka, 1989; Turobáj, 1994; Svätourbanovská, 1995; Dorota, 1999), v monografii Hra o svätej Dorote (2013) poskytol ucelený obraz o hraných podobách legendy o sv. Dorote. Pre detské folklórne divadlo vytvoril hry Záchrana Gašparka (1980), Skúška alebo Zahraj (1982), Kocúrkovo ako vtedy hrané dnes (1984) a i. Ľudovou tradíciou sú inšpirované i jeho bábkové hry Stražiačky (1970), Tekvičky (1978), Gašparko (1980) a Prvohry (1981), upravil aj bábkovú hru Štefana Krčméryho Bača a šarkan (1982). Taktiež je autorom monodrám Listy zo samoty (1988), Rozhovory so zabudnutým (1992) a Ako to bolo, pán farár Horváth? (1999), historických hier Bitka pri Vozokanoch (1992) a Martýri za okolie (2008), rozhlasových dramatizácií a televíznych scenárov.

Ako autor i producent pripravil veľké mimojaviskové pochôdzkové a pouličné divadelné predstavenia, v ktorých účinkovalo 300 – 3 000 ochotníckych i profesionálnych hercov (Dejiny v Matici – Matica v dejinách, 1988; Prispenia Martina – svätého i Turčianskeho, 1997; Dejiny tečú ako Vríca, 1999; Cesty k Memorandu a Slovenskej národnej knižnici, 2001). Bol nositeľom viacerých ocenení. V roku 2020 vyšla publikácia Mišo Kováč Adamov – Personálna bibliografia vydaná pri príležitosti autorovej deväťdesiatky od Ivany Polákovej a Augustína Maťovčíka.