kotvenie

kotvenie — 1. dopr. zabezpečenie polohy (udržanie) plavidla na mieste zachytením síl, ktoré naň pôsobia a ktoré sú vyvolané prúdením vody alebo vetrom, pomocou kotvy spustenej na dno vodného toku, jazera, mora a pod. (→ kotva, význam 1). Kotvenie plavidla je možné iba vtedy, ak je kotvová reťaz vzhľadom na hĺbku vody dostatočne dlhá (pri veľkých námorných lodiach má dĺžku 10 – 14 úsekov; 1 úsek = 27,5 m; v prípade riečnych lodí upravuje požiadavku na dĺžku kotvovej reťaze, resp. kotvového lana príslušný lodný register, podľa ktorého predpisov je plavidlo postavené). Miesto kotvenia je ovplyvnené hĺbkou vody (pri námorných lodiach je maximálna možná hĺbka približne 50 m), charakterom dna a intenzitou i smerom prúdenia vody alebo vetra. Možnú zmenu smeru prúdenia vody alebo vetra treba pri určovaní miesta kotvenia zohľadňovať najmä na mori. Plavidlo môže po zakotvení opísať okolo kotvy trajektóriu podobnú kruhovému výseku, v tomto priestore preto musí byť dostatočne veľká plavebná hĺbka a nesmú sa tam nachádzať iné plavidlá. Kotva sa pri kotvení spúšťa pomocou kotvového vrátka, ktorý je umiestnený na čele lode a zvyčajne ho obsluhuje loďmajster. Ten pred kotvením rozovrie čeľuste reťazového záporníka a vysunie zaisťovací hák z kotvovej reťaze. Na povel kapitána Spustiť kotvu! uvoľní pásovú brzdu na kotvovom vrátku a kotva vlastnou hmotnosťou vypadne z kotvového sklzu, pričom z reťazovej debny vyťahuje kotvovú reťaz. Po dopade kotvy na dno sa začne ďalšia fáza kotvenia. Loď spätným chodom zabezpečí zarytie ramien kotvy do dna a vysunutie ďalších úsekov kotvovej reťaze. Loďmajster údermi na lodný zvon oznámi počet vypustených úsekov kotvovej reťaze. Čím je ich viac, tým väčšia je rezerva držnej sily (sily zachytávajúcej prúdenie vody a vetra, ktoré pôsobia na plavidlo) počas kotvenia plavidla. V riekach je možné kotviť len na vymedzených miestach (→ kotvisko) a kotvy sa nesmú nachádzať v plavebnej dráhe. Všetky kotviace plavidlá musia mať v noci v prednej a (alebo) v kormovej časti na strane plavebnej dráhy zasvietené biele kotvové svetlo umiestnené vo výške najmenej 3 m tak, aby bolo viditeľné zo všetkých strán. Plavidlá stojace na otvorenom mieste (bez priameho alebo nepriameho prístupu na breh) musia mať vo dne v prednej časti plavidla na vhodnom mieste zavesený čierny balón v takej výške, aby bol viditeľný zo všetkých strán. Ako kotvenie sa označuje aj zabezpečenie nemeniacej sa polohy balóna alebo vzducholode vzhľadom na zem pomocou kotvy spustenej na lane (zachytáva sily vzdušných prúdov alebo vetra pôsobiace na balón alebo na vzducholoď);

2. stav. a) spôsob upevnenia pôdneho masívu, stavebnej konštrukcie, stavebného prvku, strojného zariadenia a pod. pomocou kotvy (→ kotva, význam 3) alebo iného kotviaceho prvku (prvkov); aj činnosť (proces), ktorým sa dosahuje. Kotvením sa zachytávajú a prenášajú najmä osové ťahové sily do konštrukcie, do základu alebo do pôdneho alebo skalného masívu. Má veľký význam v modernom staviteľstve (pri uchytení nosných prvkov zavesených a visutých striech, mostov, potrubných mostov, lávok a elektrických stĺpov, pri zakladaní stavieb a zabezpečovaní stability svahov), ako aj v podzemnom staviteľstve (budovanie tunelov). Kotviť sa môžu aj debnenia, lešenia, výstuže a potrubia (→ kotevný blok). Rozlišuje sa kotvenie do podložia a kotvenie do betónu, resp. na betónové konštrukcie.

Kotvením stavebných objektov do podložia sa kotviacou silou nahrádza hmotnosť základu alebo sa ňou priamo zachytávajú šmykové sily v základovej škáre. Najčastejšie sa postupuje tak, že sa do podložia (zvyčajne skalného) vyvŕta diera na kotvu a spodný koniec vrtu sa rozšíri (odstrelením nálože). Do vrtu sa spustí oceľové lano, ktoré sa zainjektuje do pôdy (cez injektážne rúrky sa zabetónuje), čím sa vytvorí koreň kotvy. Na hornom konci lana sa vytvorí kotevná hlava (napr. pripevnená oceľová doska), ktorá slúži na predpínanie (dodatočné natiahnutie ťahadla na zvýšenie ťahu kotvy, a tým aj pevnosti kotvenej konštrukcie) a na zachytávanie prenášanej sily. Kotvením do podložia sa najčastejšie preberá vodný tlak pri priehradách, hatiach a vodných elektrárňach alebo tlak zemín pôsobiaci na oporné múry budov. Slúži na spojenie a prichytenie na podložie deštrukciou porušených (oddelených) častí stavebného objektu, ale aj na zabezpečenie stavebných konštrukcií (stĺpov, stien, visutých striech), pri ktorom sa namiesto zainjektovaného koreňa kotvy môže lano pomocou slučiek, hákov a pod. upevniť na kliny, drevené koly alebo na kamene zakopané v zemi. Ďalej sa používa na zabezpečenie stability svahov (pri hĺbení výkopov alebo pri riziku zosuvu nestabilnej časti svahov), výrubu pri tunelovaní, skalných stien a zárezov, pričom sa zemný tlak z paženia prenáša do základovej pôdy alebo horninový tlak z líca výrubu do horninového masívu. Kotvením do betónu sa upevňujú konštrukčné prvky z rôznych materiálov na betónové konštrukcie. Napr. oceľové stĺpy sa s betónovou pätkou spájajú pomocou kotevných skrutiek, ktoré prenášajú najmä osové sily do základu. Kotvením sa na betónové konštrukcie pripevňujú rámy okien a dverí, inštalácie, obklady obvodových stien a pod. V závislosti od pôsobiacich síl sa používajú rôzne kotviace prvky. Otvory na ne sa môžu dodatočne vyvŕtať alebo sa môžu vytvoriť počas stavby objektu, prípadne sa kotviace prvky môžu upevniť na koľajnicu alebo na oceľovú platňu, ktoré sa počas stavby zabudujú do betónu;

b) hovorovo kotva, kotviaci prvok.