kostra karosérie
kostra karosérie — nosná konštrukcia karosérie vozidiel, ktorá zabezpečuje jej dostatočnú pevnosť a tuhosť. Je tvorená sústavou priečnych a pozdĺžnych nosníkov vytvárajúcich priestorovú konštrukciu tvaru klietky, na ktorej sú úchytné body na jednotlivé zariadenia vozidla. Zvonka sú na kostre nerozoberateľnými (zváranými, nitovanými, lepenými) spojmi alebo (zriedkavejšie) skrutkami uchytené vonkajšie panely (plechy) karosérie, znútra je kostra (okrem nákladného priestoru) z estetického hľadiska i kvôli zvýšeniu komfortu krytá vnútornými obkladmi karosérie.
Do 40. rokov 20. stor. sa kostra karosérie prevažne zhotovovala (podobne ako pri kočoch) z drevených trámov, na ktoré sa plechy alebo preglejky pripevňovali klincovaním. Po 2. svetovej vojne sa pri osobných automobiloch rozšírila spolunosná kostra karosérie zvarená z lisovaných plechových profilov, ktoré sú otvorené smerom von a ktoré s privarenými vonkajšími plechmi tvoria uzatvorené profily, a tým dodávajú karosérii potrebnú tuhosť. Výhodou je možnosť používať pri jej výrobe bodové zváranie, čo umožňuje sériovú výrobu. Táto konštrukcia kostry karosérie je dodnes najbežnejšia pri osobných vozidlách a pri kabínach nákladných vozidiel. Pri použití menej pevných materiálov (hliníka, hliníkových zliatin, plastov, zriedka preglejky) na vonkajšie panely karosérie alebo pri karosériách veľkých rozmerov (karosérie autobusov) prispievajú vonkajšie plechy k celkovej tuhosti iba veľmi malou mierou, preto sa používa samonosná kostra karosérie buď zvarená z oceľových rúr a uzatvorených profilov, alebo vytvorená kombináciou hliníkových profilov s hliníkovými tlakovými odliatkami (pri súťažných a športových vozidlách). Pôvodne sa na spájanie používali najmä nitované spoje, v súčasnosti sa aj hliníkové konštrukcie zvárajú. Zavedenie syntetických živíc vystužených aramidovými alebo uhlíkovými vláknami, ktorých tuhosť a pevnosť sú vyššie ako pri kovových materiáloch, umožnilo vytvoriť monolitickú štruktúru nosnej časti karosérie, ktorá má dostatočnú tuhosť aj bez dodatočných výstuh. Takáto škrupinová konštrukcia nazývaná monokok (fr. monocoque) sa pre vysokú cenu používa iba pri špičkových súťažných a pri športových automobiloch.
Časť karosérie, v ktorej je priestor pre cestujúcich, musí byť kvôli ochrane posádky pri prípadnom náraze (upravujú to aj predpisy pasívnej bezpečnosti) dostatočne tuhá, čo sa dosahuje vhodným usporiadaním kostry a v poslednom období aj používaním niektorých prvkov z vysokopevnostnej ocele. Okolité časti karosérie (motorový a batožinový priestor) sa, naopak, musia pri náraze deformovať, aby pohltili energiu nárazu, preto sú nosníky v týchto jej častiach z húževnatejšieho materiálu (nízkopevnostná, tzv. karosárska oceľ) a vhodnými úpravami (zálismi, otvormi) sa docieľuje ich deformovateľnosť.