Kostolányiová, Eva

Text hesla

Kostolányiová, Eva, 2. 11. 1942 Trnava – 3. 10. 1975 Bratislava, pochovaná v Trnave — slovenská speváčka populárnej hudby.

V rokoch 1956 – 60 bola tanečnicou v SĽUK-u a súčasne súkromne študovala spev u Imricha Godina, 1960 – 67 účinkovala ako tanečnica vo Vojenskom umeleckom súbore kpt. Jána Nálepku (od 1964 aj ako speváčka) a 1967 – 68 v Tatra revue v Bratislave. V decembri 1967 realizovala svoju prvú nahrávku (pieseň V tramtárii na hrade) v Československom rozhlase (dnes Rozhlas a televízia Slovenska) v Bratislave, prvý úspech zaznamenala piesňou Bábika. V rokoch 1968 – 70 bola sólistkou Sexteta Ľuba Beláka a 1970 – 72 Orchestra Braňa Hronca. V roku 1972 po krátkom pôsobení v skupine Modus založila vlastnú skupinu Hej, v tom istom roku získala Cenu sympatií na Bratislavskej lýre za pieseň Farebný sen a súčasne 2. miesto Ceny diváka za pieseň Zmysel nemých slov (v duu s Ľubošom Novotným). Nasledovali úspešné slovenské verzie zahraničných hitov (napr. Keď si sám, Halabala, Waterloo, Piesne s nádychom júna a i.) i piesne slovenských autorov (Až bude pokosená tráva, Zimné kvety, Iba básnik a i.). Veľký ohlas mali jej duá s Michalom Dočolomanským (Haló tam, Smoliar, Hala hala) a s Karlom Duchoňom, s ktorým v roku 1973 získala striebornú Bratislavskú lýru za pieseň Chvála humoru. V tom istom roku vyšla aj jej profilová LP platňa s názvom Eva Kostolányiová, na ktorej sa prezentovala lyrickými piesňami skladateľov Janka Lehotského, Ivana Horvátha, Igora Bázlika, Ladislava Gerhardta a textárov Jána Štrassera, Petra Brhloviča, Zora Laurinca, Tomáša Janovica a Violy Muránskej. S piesňou Tečie voda získala 4. cenu na medzinárodnom festivale populárnej hudby v írskom Castlebare (1973). Účinkovala v televíznej úprave operety Mam’zelle Nitouche (1972) od Florimonda Rongera Hervého, kde uplatnila aj svoj výrazný pohybový a herecký talent,

Eva Kostolányiová patrila k najpopulárnejším interpretkám slovenskej populárnej hudby, počas svojej krátkej speváckej kariéry nahrala vyše 140 piesní. Bola všestrannou umelkyňou s osobitým šarmom a kultivovaným umeleckým prejavom.

Ďalšie známe piesne: Poď so mnou, Skloň tvár, Hviezdna láska, Ťuk, ťuk, Nočná pieseň, Mestom zvoní smiech, Zimné kvety, Cítiš, krúti sa zem (duo s Petrom Vaškom), Jesenný úsmev, Ruka s kvetom, Kade chodieva láska, Koľko je o nás ľúbostných básní, Čas, čo má milión hier, Ľúbim ťa (duo s M. Dočolomanským), Pozri sa, mám už svoje roky (duo s M. Dočolomanským), To mesiac máj, Ty a iba ty (duo s Ľ. Novotným), Výlety a i.

Text hesla

Kostolányiová, Eva, 2. 11. 1942 Trnava – 3. 10. 1975 Bratislava, pochovaná v Trnave — slovenská speváčka populárnej hudby.

V rokoch 1956 – 60 bola tanečnicou v SĽUK-u a súčasne súkromne študovala spev u Imricha Godina, 1960 – 67 účinkovala ako tanečnica vo Vojenskom umeleckom súbore kpt. Jána Nálepku (od 1964 aj ako speváčka) a 1967 – 68 v Tatra revue v Bratislave. V decembri 1967 realizovala svoju prvú nahrávku (pieseň V tramtárii na hrade) v Československom rozhlase (dnes Rozhlas a televízia Slovenska) v Bratislave, prvý úspech zaznamenala piesňou Bábika. V rokoch 1968 – 70 bola sólistkou Sexteta Ľuba Beláka a 1970 – 72 Orchestra Braňa Hronca. V roku 1972 po krátkom pôsobení v skupine Modus založila vlastnú skupinu Hej, v tom istom roku získala Cenu sympatií na Bratislavskej lýre za pieseň Farebný sen a súčasne 2. miesto Ceny diváka za pieseň Zmysel nemých slov (v duu s Ľubošom Novotným). Nasledovali úspešné slovenské verzie zahraničných hitov (napr. Keď si sám, Halabala, Waterloo, Piesne s nádychom júna a i.) i piesne slovenských autorov (Až bude pokosená tráva, Zimné kvety, Iba básnik a i.). Veľký ohlas mali jej duá s Michalom Dočolomanským (Haló tam, Smoliar, Hala hala) a s Karlom Duchoňom, s ktorým v roku 1973 získala striebornú Bratislavskú lýru za pieseň Chvála humoru. V tom istom roku vyšla aj jej profilová LP platňa s názvom Eva Kostolányiová, na ktorej sa prezentovala lyrickými piesňami skladateľov Janka Lehotského, Ivana Horvátha, Igora Bázlika, Ladislava Gerhardta a textárov Jána Štrassera, Petra Brhloviča, Zora Laurinca, Tomáša Janovica a Violy Muránskej. S piesňou Tečie voda získala 4. cenu na medzinárodnom festivale populárnej hudby v írskom Castlebare (1973). Účinkovala v televíznej úprave operety Mam’zelle Nitouche (1972) od Florimonda Rongera Hervého, kde uplatnila aj svoj výrazný pohybový a herecký talent,

Eva Kostolányiová patrila k najpopulárnejším interpretkám slovenskej populárnej hudby, počas svojej krátkej speváckej kariéry nahrala vyše 140 piesní. Bola všestrannou umelkyňou s osobitým šarmom a kultivovaným umeleckým prejavom.

Ďalšie známe piesne: Poď so mnou, Skloň tvár, Hviezdna láska, Ťuk, ťuk, Nočná pieseň, Mestom zvoní smiech, Zimné kvety, Cítiš, krúti sa zem (duo s Petrom Vaškom), Jesenný úsmev, Ruka s kvetom, Kade chodieva láska, Koľko je o nás ľúbostných básní, Čas, čo má milión hier, Ľúbim ťa (duo s M. Dočolomanským), Pozri sa, mám už svoje roky (duo s M. Dočolomanským), To mesiac máj, Ty a iba ty (duo s Ľ. Novotným), Výlety a i.

Zverejnené 15. júna 2021. Aktualizované 9. júna 2021.

citácia

Kostolányiová, Eva [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-08-03]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kostolanyiova-eva