kostnica

kostnica, aj osárium, lat. ossarium — priestor (objekt) určený na ukladanie kostrových ostatkov zosnulých, ktoré zväčša pochádzajú zo zrušených hrobov. Zvyčajne má podobu menšej samostatnej stavby, ktorá je súčasťou cintorína, môže priliehať ku kostolu (alebo sa nachádza v jeho dolnej či podzemnej časti), obvykle je však súčasťou karnera (nachádza sa v jeho dolnej časti). Kostnice vznikali v Európe v 12. – 18. stor., výnimočne aj v 20. stor. (napr. kostnica v Douaumonte vo Francúzsku s pozostatkami vojakov padlých 1916 v bitke pri Verdune, otvorená 1932), väčšinou v obdobiach hromadného úmrtia obyvateľov (epidémie, bitky). Vznikali aj v centrách miest, keď nestačila kapacita cintorína a kostrové ostatky sa tam hromadili dlhé obdobie (napr. kostnica pri Bazilike sv. Mikuláša v Trnave, založená v 13. stor.). V období baroka mohli byť kostrové ostatky v kostnici (najmä v kapucínskych alebo v karmelitánskych a i. kláštoroch) dekoratívne usporiadané do symbolických obrazcov typu memento mori (napr. v kostnici v cintorínskom Kostole všetkých svätých v Kutnej Hore-Sedleci v Česku, koniec 18. stor. – 1870).