Kostka, Ferdiš

Kostka, Ferdiš (Ferdinand), 14. 10. 1878 Stupava, okres Malacky – 28. 7. 1951 Bratislava, pochovaný v Stupave — slovenský džbánkar a keramikár, strýko Jozefa Kostku. Pochádzal z rodiny stupavských džbánkarov (→ stupavská keramika), vyučil sa v rodinnej dielni Kostkovcov u svojho brata Jána Kostku ml., u ktorého od roku 1894 pracoval ako tovariš. Od roku 1913 viedol rodinnú dielňu spolu so svojou sestrou Máriou Kostkovou. Počas 1. svetovej vojny bol v zajatí v Rusku, po roku 1918 mu keramikársku dielňu pomáhali obnoviť D. S. Jurkovič a J. Vydra.

V tvorbe nadviazal na staršie ľudové tradície, na produkciu rodinnej dielne i na rokokovú fajansu. Vytváral úžitkovo-dekoratívne predmety zdobené figurálnymi maľbami a rastlinným ornamentom. Vynikol však najmä vo figurálnej keramickej tvorbe, pri ktorej používal a rozvíjal džbánkarskú techniku modelovania rukou (vyhýbal sa sochárskemu spôsobu modelovania uberaním hmoty pomocou špachtle). Drobné sošky vychádzajú z dedinského, zriedkavejšie i z mestského prostredia, ktorých kolorit verne zachytil originálnym a poetickým spôsobom, časté sú aj náboženské motívy. Vytvoril množstvo figurálnych kompozícií, samostatných ľudských postáv i figúrok zvierat, ktoré sú charakteristické osobitým výrazom, jemnou modeláciou a záujmom o detail (ľudové kroje). Jeho diela sa vyznačujú malebnosťou, idylickosťou, spontánnym prejavom a vysokou remeselnou úrovňou. Jeho tvorba je pokladaná za vyvrcholenie vývoja tradičnej slovenskej ľudovej keramiky. Nositeľ viacerých ocenení, národný umelec (1946, ako prvý výtvarný umelec na Slovensku). V roku 1968 vzniklo v jeho dome v Stupave Múzeum Ferdiša Kostku (súčasť Malokarpatského múzea v Pezinku, od roku 2011 z technických príčin zatvorené).