Kostić, Laza

Kostić [-tič], Laza, vlastným menom Lazar Kostić, 31. 1. 1841 Kovilj (pri Novom Sade), Vojvodina – 26. 11. 1910 Viedeň, pochovaný v Sombore — srbský spisovateľ, literárny kritik, prekladateľ, novinár a politik.

V roku 1864 ukončil štúdium práva v Pešti (dnes súčasť Budapešti), pôsobil ako advokát a predseda mestského súdu. Bol spoluzakladateľom politického hnutia srbskej mládeže Zjednotená srbská omladina (1866), spolupracoval s Jovanom Jovanovićom a Svetozarom Miletićom, ako poslanec v uhorskom sneme (1873 – 76) kritizoval rakúsko-uhorský klerikalizmus a pomery v Srbsku. Vydával časopis Srpska nezavisnost (Srbská nezávislosť), pre podozrenie zo sprisahania a pre politické názory bol niekoľkokrát väznený a musel odísť do Čiernej Hory (1884 – 91), neskôr sa vrátil do Vojvodiny. Od roku 1883 bol členom Srbskej učenej spoločnosti, od roku 1909 Srbskej kráľovskej akadémie.

Kostić bol významným predstaviteľom srbského romantizmu, predchodcom modernej srbskej poézie. Inovoval básnickú formu, jazyk a verš. Jeho poézia je filozofická, vyznačuje sa mnohovrstvovou obraznosťou, úsilím o alegorizáciu a fantastiku, ale aj o básnický humor. Prejavil sa výrazným moderným postojom k jazyku, citom pre sugestívnu silu jazyka prostredníctvom slova, zvuku, rytmu a tonality, experimentoval s výrazovými prostriedkami, využíval zvukomalebnosť slov a slovné hry. Bol novátorom verša, na symetrický desaťslabičník použil jambické metrum, týmto veršom vytvoril osobitú metrickú formu srbského romantizmu. Svoju predstavu o poézii vyjadril v básni Medzi skutočnosťou a snom (Medju javom i med snom, 1863). K jeho významným dielam patria básne Prometeus (Prometej, 1863) a Stvorenie sveta (Stvaranje sveta) i lyrickoepické poémy Jurajove stĺpy (Djurdjevi stupovi) a Samson a Dalila (Samson i Delila, 1869). Výber jeho básní vyšiel v zbierke Básne Lazu Kostića (Pesme Laze Kostića, 2 zv., 1873, 1874). Patrí (spolu s Djurom Jakšićom) k najvýznamnejším srbským romantickým vlasteneckým básnikom (hrdinská poéma Na Grahove, Na Grahovu, 1858; vlastenecká balada Dym, Dim, 1861; vlastenecké básne V Sreme, U Sremu, 1861, a Jadranský Prometeus, Jadranski Prometej, 1870) a tvorcom srbskej romantickej drámy, ktorú sa usiloval vytvoriť na základe národnej poézie, gréckej tragédie a diel Williama Shakespeara a Friedrich Schillera (Maksim Crnojević, Maksim Crnojević, 1868, na základe ľudového eposu; Pera Segedinac, Pera Segedinac, 1882, o vodcovi srbskej vzbury 1736 proti rakúskej monarchii). Bol aj autorom originálnych fantastických poviedok Dieťa víly (Čedo vilino), Maharadža (Maharadža) a Mučeníčka (Mučenica), ktoré napísal v mladosti, rozpravy Základ krásy vo svete s dôrazom na srbské ľudové piesne (Osnova lepote u svetu s osobenim obzirom na srpske narodne pesme, 1880), filozofického traktátu Základný princíp. Kritický úvod do všeobecnej filozofie (Osnovno načelo. Kritički uvod u opštu filosofiju, 1884), monografie O Jovanovi Jovanovićovi Zmajovi, jeho básnení, myslení a písaní i o jeho práci (O Jovanu Jovanoviću Zmaju, njegovom pevanju, mišljenju i pisanju, i njegovom dobu, 1902) a i. Patril k najvýznamnejším prekladateľom divadelných hier W. Shakespeara do srbčiny v 19. stor., preložil aj diela Heinricha Heineho a Homérovu Iliadu.