košická moderna
košická moderna — súhrnné označenie umeleckých aktivít spojených s rozvojom a so šírením moderného umenia v Košiciach v 20. rokoch 20. stor. Košická moderna nebola jednotnou umeleckou školou, jej predstaviteľov nespájal ani spoločný umelecký program. Bola tvorená viacerými individuálnymi osobnosťami (domáci i zahraniční umelci, ktorí často v Košiciach pôsobili len určitý čas, napr. umelci, väčšinou ľavicovo orientovaní, ktorí tam prišli po páde Maďarskej republiky rád), v jej rámci popri sebe existovalo množstvo tradičných a avantgardných prúdov moderného umenia. Košice boli v tomto období významným kultúrnym centrom na východe Československa (mali výrazne mestský charakter) a križovatkou rozličných kultúr (spolužitie viacerých národností, čo bolo typické pre súdobú strednú Európu, náboženská tolerancia). Charakteristická bola aj veľká migrácia umelcov, ktorí prostredníctvom študijných pobytov a ciest prinášali nové umelecké tendencie a zabezpečovali prepojenie košického umeleckého prostredia s viedenskými, berlínskymi a parížskymi prúdmi moderného umenia. Kľúčovú úlohu pri vytvorení podmienok na vznik košickej moderny mal J. Polák, od 1919 poverený vedením Štátneho Východoslovenského múzea (dnes Východoslovenské múzeum; 1926 – 38 riaditeľ), ktorého medzinárodne orientované aktivity (organizovanie výstav moderných a avantgardne orientovaných umelcov a aukcií, založenie výtvarnej školy a verejnej knižnice) vytvorili z Košíc umelecké centrum stredoeurópskeho významu. Začiatkom 20. stor. pôsobili v Košiciach Ľ. Čordák a E. Halász-Hradil, ktorých diela sú na rozhraní medzi tradičným a moderným umením. Zakladateľským impulzom rozvoja moderného umenia v Košiciach bola tvorba K. Kőváriho, ranú modernu sprostredkúvali aj diela maďarských maliarov J. Kmettyho (v Košiciach žil 1901 – 08) a Bélu Kontulya (*1904, †1983; niekoľkokrát vystavoval svoje diela v Štátnom Východoslovenskom múzeu). Ústrednou postavou košickej moderny bol A. Jasusch, k významným predstaviteľom patrili aj K. Bauer, český umelec F. Foltýn (v Košiciach pôsobil 1921 – 24), maďarskí umelci S. Bortnyik (1924), Gejza Schiller (*1894, †1928; v Košiciach pôsobil 1920 – 24), a E. Krón (v Košiciach pôsobil 1920 – 28; 1921 – 28 viedol v priestoroch Štátneho Východoslovenského múzea súkromnú Krónovu grafickú školu, aj Krónova umeleckopriemyslová škola; o. i. tam študovali J. Jakoby, K. Sokol a J. Collinásy). Kontinuitu umeleckej aktivity v Košiciach udržiavali domáci predstavitelia mladšej generácie J. Jakoby a Ľudovít Feld (*1904, †1991), ktorý pokračoval aj v Krónovom pedagogickom pôsobení.