Kosice, Gyula

Kosice, Gyula, niekedy aj Košice, vlastným menom Ferdinand Fallik, resp. Fernando Fallik, 26. 4. 1924 Košice – 25. 5. 2016 Buenos Aires — argentínsky sochár, teoretik výtvarného umenia a básnik. V roku 1928 s rodičmi (maďarskej národnosti) emigroval z Československa do Argentíny, neskôr si za svoje umelecké priezvisko zvolil názov rodného mesta.

Významný predstaviteľ svetového kinetického umenia a svetelného umenia 20. stor. V roku 1945 bol činný v umeleckom hnutí Konkrétne umenie – Invencia (Arte Concreto – Invención), z ktorého v roku 1946 vznikla umelecká skupina Madí (aj Arte Madí). Esejami a teoretickými úvahami prispieval do revue Arte Madí Universal, podieľal sa na výstavách skupiny v Latinskej Amerike i v Európe. V roku 1944 vytvoril prvú kinetickú mobilnú sochu v Latinskej Amerike (Röyi, dnes v Musée national d’art moderne, Paríž). Vo svojej tvorbe skúmal vzťahy medzi geometriou a sochárstvom, zaoberal sa dynamikou priestoru. Experimentoval s rozličnými materiálmi (sklo, plexisklo, vzácne plyny, leštené ušľachtilé kovy, zliatiny a i.). V súvislosti so skúmaním pohybu upriamil pozornosť na vodu (Hydrokinetická socha, 1958), základy tohto nového sochárskeho jazyka vysvetlil v knihe Hydrokinetické umenie (Arte Hydrocinetico, 1968). Začiatkom 70. rokov 20. stor. stvárnil víziu projektu Vodnopriestorové mesto (Ciudad Hidroespacial), v ktorej spojil svoje technologické uvažovanie s humanistickými poetickými aspektmi tvorby. V roku 2005 vytvoril zo svojej sochárskej dielne v Buenos Aires múzeum. Uskutočnil viacero samostatných i kolektívnych výstav, v roku 2013 bola usporiadaná jeho výstava v Košiciach (ako súčasť projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry), pri príležitosti ktorej venoval mestu exteriérovú plastiku Socha pre Košice (2013). Autor básnických zbierok a kníh esejí. Nositeľ viacerých ocenení, 2010 čestný občan mesta Košice.