košeľa

košeľa [lat.] —

1. ľahká horná časť pánskeho, dámskeho i detského oblečenia (pokrývajúca trup a ruky) zvyčajne s golierom, vpredu po celej dĺžke so zapínaním (otvoreným alebo úplne či čiastočne skrytým), s dlhými rukávmi ukončenými manžetami rôzneho vyhotovenia (jednoduché, falošné, dvojité, prekladané) alebo s krátkymi rukávmi, na zadnom diele niekedy so sedlom alebo so záhybmi. Manžety, golier a predné zapínanie bývajú vystužené. V závislosti od materiálu, vyhotovenia a určenia sa rozoznávajú pracovné, vychádzkové, spoločenské, športové a i. košele. Golier košele je vždy obopínací (ležatý alebo stojatý) a prispôsobený na nosenie kravaty, motýlika (ako doplnku spoločenskej košele do fraku či do smokingu) alebo šálu. Spoločenské košele majú na prsiach náprsenku s drobnými zámikmi a s krátkym skrytým zapínaním alebo so žabó. Košele sa vyrábajú z prírodných (ľan, bavlna, vlna, hodváb) a zo syntetických materiálov, najčastejšie zo zmesi polyesteru a bavlny. Druhmi košele sú aj rozhalenka a polokošeľa (športová košeľa s krátkymi rukávmi šitá predovšetkým z úpletu, na náprsnom vrecku často s vyšitým emblémom alebo s potlačou či s inou ozdobou, ktorá sa môže vyskytovať aj na zadnom diele). Modifikáciou košele v dámskom oblečení je blúzka;

2. etnogr. súčasť mužského a ženského ľudového odevu pokrývajúca trup a ruky, s krčným otvorom zväčšeným vpredu (zvyčajne v strede) rozparkom. Rovná dlhá košeľa je doložená (v písomných prameňoch aj ikonograficky) od 11. stor. ako odev roľníkov. Jej predchodcom bol pravdepodobne plátenný odev nazývaný rubáš (rovnaký pre mužov i pre ženy), ktorý sa so zmenenými funkciami používal i naďalej. Neskôr bola košeľa súčasťou mužského a ženského odevu vyšších vrstiev, používala sa aj ako bielizeň a odev na spanie. Z 18. stor. sú už doklady o rozdieloch medzi ženskou a mužskou košeľou v ľudovom odeve, ako aj o koexistencii ženskej košele a rukávcov (oplecka) ako druhov základného ženského ľudového odevu. Mužské i ženské košele šili doma ženy z domáceho konopného alebo ľanového plátna alebo z bielych látok priemyselnej výroby.

Mužská košeľa ako druh mužského základného odevu v tradičnom ľudovom odievaní si do polovice 20. stor. zachovala dva tradičné druhy strihov: závesný (pruh plátna preložený na ramenách, t. j. bez ramenných švov) a ovinovací (pruh plátna zošitý na jednom boku a na ramenách). Spôsob nosenia košele (zapásaná alebo spustená na gatiach či na nohaviciach) i jej vzhľad (zvyčajne siahala niže pása, niekedy po pás; osobitný druh predstavovala tzv. detvianska košeľa, ktorá siahala len do pol hrude) sa menili krajovo i podľa príležitosti nosenia. Výzdoba vznikala na miestach, kde boli pôvodne účelové švy (upevňovanie okrajov, spájanie jednotlivých dielov), neskôr sa uplatnila dekoratívna výzdoba okolo hrdla (resp. na golieri), rozparku, na rukávoch a manžetách (výšivky, prietky, čipky a stuhy, od konca 19. stor. i našité tkanice továrenskej výroby). Množstvo, farebnosť, umiestnenie a technika výzdoby sa líšili dobovo i regionálne, záviseli aj od príležitosti nosenia a od veku používateľa. V 19. stor. sa pod vplyvom mestského odevu začala v niektorých oblastiach nosiť košeľa (tzv. nemecká), ktorá strihom napodobňovala mestskú košeľu (sedlo, preložený golier, zapínanie na gombíky, rukávy ukončené manžetami) s výzdobou na prsiach a na manžetách. Od 2. polovice 19. stor. sa na mnohých miestach začala nosiť aj tzv. slovenská košeľa s nízkym stojatým golierom, s vyšívanou náprsenkou a s bočným zapínaním na pleci (začiatkom 20. stor. rozšírená aj v mestskom prostredí ako prejav národného povedomia).

Ženská košeľa sa ako druh ženského základného odevu v tradičnom ľudovom odievaní v 19. a 1. polovici 20. stor. vyskytovala v dlhej a v krátkej forme. Vývojovo staršia dlhá košeľa rozšírená na severnom a východnom Slovensku (Orava, Liptov, Gemer, Spiš, Šariš) mala naberané krátke alebo dlhé rukávy (naberanie všité v leme krčného výstrihu), ktoré sa nosili spustené i vyhrnuté. Vrchná časť košele bývala pri sviatočnom odeve zhotovená z jemnejšieho materiálu, spodná časť siahala po kolená a nahrádzala rubáš alebo inú súčasť oblečenia (podľa lokálnej skladby ženského odevu). Výzdoba výšivkou alebo čipkou (s dobovými a regionálnymi odlišnosťami vo farebnosti a v technike výzdoby) bola obdobná ako pri rukávcoch, ktoré boli súčasťou oblečenia i v oblastiach, kde sa nosila dlhá košeľa (obliekali sa na košeľu alebo samostatne). V oblasti Liptova, Tekova, Hontu, Novohradu, Šariša a Abova sa v 19. stor. začala nosiť krátka, niže pása siahajúca košieľka s úzkymi rukávmi (prišité kolmo na pruh plátna preloženého na ramenách), v niektorých oblastiach severného a východného Slovenska sa úzke rukávy používali aj na dlhej košeli. Košeľa s krátkymi úzkymi rukávmi, ktorá sa obliekala pod ďalšie odevné súčasti, postupne nadobudla funkciu spodnej bielizne;

3. hist., výtv. → drôtená košeľa.