korveta

korveta [fr.] — 1. pôvodne menšia trojsťažňová vojenská plachetnica s výtlakom 100 – 150 t vyzbrojená jednou batériou diel na hornej palube, používaná od 2. polovice 17. stor. Konštrukčne nepredstavovala presný typ, podstatné boli nielen jej veľkosť a výzbroj, ale najmä rýchlosť, pretože spravidla bola využívaná ako sprievodné plavidlo na kuriérske a prieskumné úlohy. Často ju využívali aj korzári. Tento typ lode sa vyrábal vo Francúzsku, v britskom vojenskom námorníctve bol obdobou korvety sloop (delová šalupa). V 1. polovice 19. stor. sa používala korveta vybavená aj parným strojom, postupne sa však prestala používať;

2. v súčasnosti menšia obratná rýchla vojenská loď; dĺžka 50 – 95 m, výtlak 500 – 2 000 t. Je vyzbrojená aj protivzdušnou a protiponorkovou výzbrojou, často má aj pristávaciu plochu pre vrtuľník. Označenie lode ako korvety nie je vždy jednoznačné, niektoré menšie korvety bývajú často označované ako raketové člny, kým väčšie korvety ako fregaty. Korvety sú určené najmä na prieskum, čomu je prispôsobené aj ich vybavenie, na otvorenom mori sa môžu samostatne plaviť 10 – 16 dní. Počas 2. svetovej vojny sa korvety (triedy Flower a Castle) výrazne osvedčili v britskom námorníctve, ich hlavnou úlohou bolo eskortovanie konvojov a boj s ponorkami, na ktorý boli vybavené hydrofónmi, ultrazvukovými protiponorkovými detektormi (ASDIC), vrhačmi hlbinných náloží, ľahkým delom a rýchlopalnými protilietadlovými kanónmi. V súčasnosti sa využívajú v krízových oblastiach po celom svete, svojou činnosťou podporujú fregaty. Ich uplatnenie je najmä v okrajových moriach a pobrežných vodách, odkiaľ môžu zasahovať aj pozemné ciele. Korvety triedy Braunschweig stavané v rokoch 2008 – 13 sú vysoko automatizované a disponujú modernými počítačovými a komunikačnými technológiami.