korózna skúška vozidla

korózna skúška vozidla — overovanie odolnosti vozidiel ako celku proti korózii. Vzhľadom na to, že vozidlá sa používajú v rôznych poveternostných podmienkach a ich ochranný povrch je vystavený častým poškodeniam (odlietavajúce kamienky, neodborné ošetrovanie, menšie nehody), automobilový priemysel vyvinul špeciálne skúšky, ktoré tieto vplyvy zohľadňujú a vyhodnocujú. Uskutočňujú sa normalizované skúšky v podmienkach stanovených normou. Pri dlhodobých aj krátkodobých skúškach (→ korózne skúšky) sa bežne používa vrypová metóda, pri ktorej sa na ochrannej vrstve (karosérie, podvozku a pod.) vytvorí sústava vrypov v tvare kríža až do základného kovu, čím vznikne 36 malých polí. Priľnavosť ochranných vrstiev na začiatku skúšky a korózna odolnosť po vykonaní skúšky sa skúmajú zisťovaním odlupovania vrstiev na týchto políčkach. Niektoré automobilky s cieľom viac sa priblížiť reálnym podmienkam dopĺňajú normalizované skúšky v klimatických komorách ďalšími skúškami, a to napr. pôsobením špeciálnymi korozívnymi roztokmi, občasným ponorením spodnej časti vozidla do korozívneho roztoku, striedaním teplôt až pod bod mrazu, ofukovaním vozidla, ožarovaním ultrafialovým a infračerveným žiarením, natriasaním vozidla dynamickým (pulzačným) skúšobným zariadením a pod.