korok
korok [špan. > nem.], suber —
1. bot. rastlinné pletivo tvorené vrstvou odumretých, suberínom impregnovaných buniek so zhrubnutou bunkovou stenou (→ felogén, → felém), neprepúšťajúce vodu a plyny a chrániace rastlinu pred infekciami; vonkajšia časť borky s charakteristickou štruktúrou. Je súčasťou peridermu (druhotnej kôry) nahrádzajúceho pri druhotne hrubnúcich stonkách a koreňoch epidermu (pokožku). Rozlišuje sa viacero typov korku, napr. mäkký (hubovitý) korok s mäkkými (tenkými) suberinizovanými bunkovými stenami, tvrdý (kamenný) korok tvorený bunkami s hrubými suberinizovanými bunkovými stenami (tento typ korku sa môže na jednej rastline striedať s vrstvami mäkkého korku), pórovitý korok a vrstevnatý korok;
2. materiál, ktorý sa získava odrezaním kôry (borky) duba korkového (Quercus suber; → dub) pomocou špeciálnych nožov. Je mäkký, pružný, veľmi ľahký, odolný proti vode a chemikáliám a málo horľavý, má výborné tepelnoizolačné vlastnosti (obsahuje okolo 50 % vzduchu) a dokáže regulovať vlhkosť. V minulosti sa používal najmä na výrobu zátok do vínových fliaš, v súčasnosti sa pre výborné tepelnoizolačné vlastnosti používa aj v stavebníctve, napr. na podlahové krytiny, okenné rámy a na obklady stien. Získava sa aj z kôry korkovníka amurského (Phellodendron amurense); jeho najväčším producentom je Portugalsko.