kormidlo

kormidlo [rus.] — 1. zariadenie (resp. mechanizmus), ktoré umožňuje určovať (upravovať) smer pohybu lodí (→ kormidlové zariadenie), ponoriek, lietadiel, rakiet, ako aj iných dopravných prostriedkov, napr. bicyklov a motoriek. Pri lodiach a lietadlách je kormidlom otočná riadiaca plocha s hydrodynamickým (pri lodiach), resp. aerodynamickým (pri lietadlách) profilom, vďaka ktorému pri svojom vychýlení v prúdiacom médiu (vode, resp. vzduchu) vyvíja bočnú silu potrebnú na zmenu smeru. Kormidlo je zvyčajne umiestnené čo najďalej od ťažiska pohybujúceho sa objektu, aby vyvinutá bočná sila pôsobila na čo najväčšom ramene, a teda jej výsledný moment bol čo najväčší.

Kormidlo lode býva umiestnené na korme priamo za lodnou vrtuľou (kormové kormidlo), ale môže byť aj na jej čele (čelové kormidlo; dokormidlovacie zariadenie). Sú naň kladené dve protichodné požiadavky, a to dobrá manévrovateľnosť loďou (alebo súlodím) a stabilita na kurze. V užšom význame je kormidlom lode kormidlová plutva – otočná riadiaca plocha určujúca smer pohybu lode, tvoriaca základnú časť kormidlového zariadenia; zaraďuje sa (spolu s otočnou Kortovou dýzou) medzi pasívne kormidlá, ktoré zabezpečujú len manévrovateľnosť lode. Kormidlová plutva vychyľovaním v prúde vody, ktorý ju obteká, vyvíja bočnú silu umožňujúcu zmenu smeru lode. Podľa polohy osi, okolo ktorej sa kormidlová plutva otáča, sa rozlišuje nevyvážená (spojená na svojej nábežnej hrane s kormidlovým pňom; momenty hydrodynamických síl pôsobia na os otáčania len z jednej strany) a vyvážená (spojená s kormidlovým pňom za nábežnou hranou asi v jednej tretine dĺžky; momenty hydrodynamických síl pôsobiace na kormidlovú plutvu sú vyrovnané) kormidlová plutva, podľa umiestnenia ložísk, v ktorých sa otáča, zavesená a polozavesená kormidlová plutva. Ako aktívne kormidlo sa označuje taký pohon lode, ktorý zabezpečuje aj jej manévrovateľnosť. Medzi aktívne kormidlá patria závesný lodný motor, Voithov-Schneiderov propulzor (s vertikálnymi lopatkami), otočný propulzor (tzv. Z-pohon) alebo otočný propulzor v dýze (tzv. schottel) a vodometný pohon. Na veľkých námorných lodiach sa ako aktívne kormidlo používa azipod – elektromotor uložený v otočnom vodotesnom hydrodynamickom puzdre, ktoré sa spolu s vrtuľou otáča okolo vertikálnej osi.

V začiatkoch plavby v staroveku sa už na egyptských lodiach používalo na kormidlovanie väčšie a silnejšie veslo (kormidlové veslo) umiestnené na boku lode. Až do raného stredoveku sa spravidla používala dvojica kormidlových vesiel umiestnených na korme na pravoboku a ľavoboku lode. Neskoršie, vikinské lode v ranom stredoveku mali len jedno kormidlové veslo na pravoboku. Až v 12. stor. sa začala používať kormidlová plutva pôvodne v tvare obdĺžnikovej dosky zavesenej na zadnom väze (→ kormovec) v osi lode a prešlo sa z priameho ovládania kormidla k ovládaniu pomocou kormidlového zariadenia (kormidlové koleso – mechanický prevod – kormidlová plutva), pričom sa na jeho ovládanie stále využívala fyzická sila človeka (kormidelníka). Nárast poznatkov o prúdení a hydrodynamike spôsobil aj zmenu tvaru kormidlovej plutvy, ktorá nadobudla hydrodynamický profil. Zvýšené požiadavky na manévrovacie vlastnosti najmä riečnych lodí viedli k použitiu dvoch alebo troch kormidlových plutiev vedľa seba. Ponorky majú smerové a hĺbkové kormidlá, pričom smerové bývajú umiestnené pred propulzorom vo vertikálnej osi na hornej a dolnej časti obšívky ponorky, hĺbkové pred propulzorom v horizontálnej osi vľavo a vpravo na bočnej časti obšívky ponorky, môžu však byť umiestnené aj v prednej časti ponorky alebo na veliteľskej veži.

Kormidlo lietadla je umiestnené spravidla na chvoste. Kormidlom je riadiaca plocha určená na riadenie klopenia, zatáčania alebo klonenia lietadla počas letu. Rozoznáva sa smerové kormidlo, výškové kormidlo, krídelko, dýzové kormidlo a i. Smerové kormidlo (smerovka) je tvorené pohyblivou časťou zvislých chvostových plôch, slúži na ovládanie lietadla pri pohybe okolo jeho zvislej osi (pri zatáčaní); pilot ho ovláda pomocou pedálov – po vychýlení pedálov doľava zatáča lietadlo doľava a naopak. Využíva sa aj pri rolovaní a pri pohybe po dráhe, pri vzlete a pri pristávaní. Výškové kormidlo (výškovka) je tvorené pohyblivou časťou vodorovných chvostových plôch. Slúži na ovládanie lietadla pri pohybe okolo jeho priečnej osi (pri klopení, t. j. pri zmene pozdĺžneho sklonu). Na stabilizáciu a na riadenie pohybu lietadla slúžia aj plávajúce chvostové plochy, ktoré sú najčastejšie vodorovné (kombinovaná funkcia plávajúceho stabilizátora a výškového kormidla, napr. pri nadzvukových bojových lietadlách F-18), zriedkavo zvislé (napr. pri Tu-160); výškové kormidlo a plávajúci stabilizátor ovláda pilot pomocou riadiacej páky pohybom dopredu alebo dozadu; pri vychýlení riadiacej páky dopredu (tzv. potlačenie) lietadlo pozdĺžny sklon zmenšuje, pri jej vychýlení dozadu (tzv. pritiahnutie) ho zväčšuje. Pomocné kormidlo je pomocná riadiaca plôška (servoplôška) umiestnená na odtokovej hrane kormidla a vychyľovaná na základe riadiacich zásahov. Vyvoláva aerodynamické momenty potrebné na vychýlenie kormidla. Používa sa najmä v aerodynamickom servoriadení, ktoré sa však v praxi nevyužíva. Dýzové kormidlo je riadená dýza, ktorá vyvíja silu a riadiaci moment vzhľadom na príslušnú os lietadla reakčným účinkom prúdu vzduchu alebo spalín. Dýzové kormidlá využívajú lietadlá s kolmým vzletom a pristátím (napr. britské bojové lietadlo Harrier) pri malých rýchlostiach.

Pri bicykloch a motorkách je sila požadovaná na zmenu smeru vyvíjaná na kormidlo manuálne a prenášaná priamo na predné koleso, ktoré určuje smer pohybu;

2. a) ovládací prvok, ktorým sa vydávajú povely na pohyb kormidla lode (→ kormidlové koleso); b) ovládací prvok lietadla.