Korkoš, Ludwik

Popis ilustrácie

Ester Plicková: Ludwik Korkoš, 1982, SNG

Popis ilustrácie

Ludwik Korkoš: Úsvit, 1976, SNG

Text hesla

Korkoš, Ludwik, 17. 1. 1928 Czarna Góra, Malopoľské vojvodstvo, Poľsko – 24. 12. 1992 Bratislava — slovenský sochár, syn A. Korkošovej-Hyžnej, brat M. Rudavskej. Jeho otec Sebastián Korkoš (*1895, †1971) bol ľudovým rezbárom. V rokoch 1943 – 46 študoval rezbárstvo na Štátnej priemyselnej škole v Banskej Štiavnici (u Antona Drexlera, *1908, †1984), 1946 – 51 na Vysokej škole uměleckoprůmyslovej v Prahe, 1966 – 68 na VŠVU v Bratislave. V rokoch 1953 – 81 pedagogicky pôsobil na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave, kde vyučoval odborné predmety v študijnom odbore dizajn a tvarovanie dreva (pôvodne rezbárske oddelenie).

Vytváral komorné sochy i monumentálne diela, najmä z dreva (výnimočne z kovu a kameňa), ich výraznou zložkou je polychrómia. Po začiatočnom období charakteristickom tvorbou realistických diel s mäkkou impresionistickou modeláciou (Drevorubači, 1951; Marína, 1958) postupne rozvinul osobitý formálny jazyk inšpirovaný tradičným ľudovým rezbárstvom a goralskou ľudovou kultúrou (maľba na skle a architektúra). Jeho diela sú typické ornamentálnou znakovou štylizáciou ľudskej postavy a skladaním abstrahovaných tvarov vychádzajúcich z vrypov rezbárskych dlát (Hudci z hôr, 1973; Nevesta, 1976), vyznačujú sa ostrými obrysovými líniami i baladickosťou (Lesná madona, 1965). Vytvoril aj viac ako 50 monumentálnych diel pre architektúru a pomníkov (Pieseň o lese, Hotel Bôrik, Bratislava, 1972 – 74; Nevesta, Nemocnica akademika Ladislava Dérera, Bratislava, 1973; Piliere domova, Úrad vlády SR, Bratislava, 1980, a i.).

Zverejnené 9. apríla 2023.

Korkoš, Ludwik [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-07-22 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/korkos-ludwik