Kórejčania

Kórejčania — 1. vlastným menom Čosonin, Čoson saram (v Kórejskej ľudovodemokratickej republike, KĽDR), Hangugin, Hanin, Hanguk saram (v Kórejskej republike), Korjo saram (na území bývalého Sovietskeho zväzu) — národ tvoriaci základ obyvateľov KĽDR a Kórejskej republiky; asi 74 mil. (2014). Etnicky sú obidva štáty výnimočne jednotné, menšiny sú málopočetné – v KĽDR žije 99,8 % a v Kórejskej republike 97,7 % Kórejčanov. Mimo KĽDR a Kórejskej republiky žijú i v Číne v regióne Mandžusko (1952 zriadená Kórejská autonómna prefektúra Jen-pien v rámci provincie Ťi-lin a 1958 autonómny okres Čchang-paj v prefektúre mestského typu Paj-šan v rámci provincie Ťi-lin), v USA (najmä v štáte Havaj), Japonsku, Uzbekistane, Saudskej Arábii, Rusku (najmä v Sachalinskej oblasti), Kazachstane, Austrálii, Brazílii, na Filipínach, v Argentíne, na Novom Zélande, v Mozambiku, Tadžikistane, Kirgizsku, Iráne a Nemecku; spolu asi 80 mil. (2014).

Kórejčania patria k mongoloidnej populácii (variete), ich etnogenéza je však málo preskúmaná. Podľa kórejských bádateľov sú autochtónnym obyvateľstvom Kórejského polostrova už od paleolitu, podľa zahraničných bádateľov tam migrovali z juhu strednej Sibíri, o čom svedčia aj archeologické nálezy. Kórejský polostrov zaľudnili vo viacerých vlnách od neolitu až do bronzovej doby. Počas migrácie do dnešných sídel vytláčali a čiastočne asimilovali staršie, paleoázijské obyvateľstvo, predpokladá sa, že okrem paleoázijského obyvateľstva sa na ich etnogenéze v menšej miere podieľali i Austronézania (prisťahovalci z južnej Číny a z Malajského polostrova). Neskoršie invázie Mongolov, Džürčenov, Číňanov a Mandžuov na ňu väčší vplyv nemali. Základným spôsobom obživy Kórejčanov bolo poľnohospodárstvo (pestovanie obilia, prosa, strukovín a zeleniny, chov priadky morušovej), venovali sa aj rybolovu a v menej úrodných oblastiach pastierstvu a ťažbe dreva, doplnkovo i zberu liečivých rastlín, najmä ženšena.

Podľa tradície už v roku 2333 pred n. l. Kórejčania založili údajne najstarší kórejský štátny útvar Starý Čoson (Kočoson, Ko Čoson; → Čoson); ako reálne obdobie jeho vzniku sa však uvádza 8. – 7. stor. pred n. l., najpravdepodobnejšie však vznikol až v 5. stor. pred n. l. Ich dejiny a kultúru významne ovplyvnila Čína, prostredníctvom Kórey sa čínska kultúra ďalej šírila do Japonska. Napriek čínskemu vplyvu však Kórejčania vytvorili osobitnú kultúru. Proces utvárania kórejského národa a jeho vlastný kultúrny rozvoj sa začal v období kráľovstva Zjednotená Silla (668 – 935; → Silla) a pokračoval najmä počas vlády dynastie I (Ri, aj dynastia Čoson; 1392 – 1910). Na zápis kórejského jazyka bolo v roku 1446 dekrétom kráľa Sedžonga Systém správnych hlások pre vzdelanie ľudu (Hunmin čongum, 1997 zapísaný za Kórejskú republiku do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO) zavedené namiesto dovtedy používaného čínskeho písma osobitné kórejské písmo. Rozvíjali sa kórejská literatúra a kórejské divadlo. Kórejčania vynikli v budovaní palácov a chrámov (→ kórejská architektúra), vysokú úroveň dosiahli v sochárstve, maliarstve a umeleckých remeslách (→ kórejské výtvarné umenie), osobitne vo výrobe keramiky (→ kórejská keramika), ale aj vo vede a v technike, napr. už v 13. stor. začali pomocou jednotlivých pohyblivých písmen (typov) odliatych z kovu (1 typ = 1 znak) používať tlač, vydanie takto vytlačenej knihy je doložené v roku 1234, teda asi 200 rokov pred Johannesom Gutenbergom. Z hľadiska náboženstva predstavujú Kórejčania multikonfesionálnu spoločnosť. Časť obyvateľstva dodnes praktizuje šamanizmus (→ kórejské náboženstvá), resp. najmä v Kórejskej republike prvky šamanizmu obsahujúce synkretické náboženstvo čchondogjo. Veľký počet veriacich vyznáva buddhizmus (v Kórei sa začal šíriť z Číny vo 4. stor. n. l.), pomerne veľký je počet vyznávačov filozoficko-náboženského systému konfucianizmu. Podľa posledných štatistických údajov je však najrozšírenejším náboženstvom v Kórejskej republike kresťanstvo, najmä protestantizmus (katolicizmus sa v Kórei šíril už od 18. a protestantizmus od 19. stor.), prevažná väčšina obyvateľov KĽDR sú ateisti. Tradičná kórejská kultúra je aj po rozdelení Kórey spoločná pre obidva kórejské štáty, ako aj pre veľké menšiny v susedných oblastiach Číny, v USA, Japonsku a v iných krajinách, moderná kórejská kultúra sa v súvislosti s politickým rozdelením Kórejského polostrova (1945) vyvíja v obidvoch štátoch odlišne. Kórejská republika je od 60. rokov 20. stor. zaraďovaná medzi najvyspelejšie štáty sveta, KĽDR stagnuje a neraz zápasí s hladomorom (udržiava však štvrtú najväčšiu armádu na svete);

2. súhrnný názov všetkého obyvateľstva KĽDR a Kórejskej republiky bez ohľadu na národnosť a materinský jazyk.