Korda, Alexander

Text hesla

Korda, Alexander, sir, vlastným menom Sándor László Kellner, 16. 9. 1893 Pusztatúrpásztó, dnes súčasť Túrkeve, Maďarsko – 23. 1. 1956 Londýn — anglický filmový režisér a producent maďarského pôvodu, jeden zo zakladateľov britskej kinematografie a prvý britský filmový tvorca, ktorý bol povýšený do šľachtického stavu (1942).

Po štúdiách na univerzite v Budapešti pracoval ako novinár, 1912 založil filmový časopis Pesti Mozi (Peštianske kino). V roku 1914 nakrútil svoj prvý nemý film Strážnica v Karpatoch (Őrház a Kárpátokban), 1916 vznikol film Biele noci (Fehér éjszakák), ktorý sa ako jeden z prvých maďarských filmov uvádzal aj v zahraničí. V roku 1917 prevzal filmové štúdio Corvin, v ktorom vzniklo asi 20 celovečerných filmov, 1919 natrvalo opustil Maďarsko.

V období 1920 – 27 režíroval filmy v Rakúsku a Nemecku (napr. Samson a Dalila, Samson und Delila, 1922), 1927 – 30 pôsobil v Hollywoode a špecializoval sa najmä na historické a kostýmové filmy; pozornosť amerického filmového priemyslu vzbudil filmom Helena Trójska (The Private Life of Helen of Troy, 1927), ako aj svojím prvým zvukovým filmom Deti vášne (The Squall, 1929). Zvukové filmy Jej minulosť (Her Private Life, 1929) a Poľné ľalie (Lilies of the Field, 1930) vznikli ako remaky starších nemých filmov.

Po návrate do Európy nakrútil v Nemecku a vo Francúzsku niekoľko filmov, napr. komédiu Marius (1931, filmová adaptácia divadelnej hry Marcela Pagnola), 1931 sa natrvalo usadil v Spojenom kráľovstve. V roku 1932 založil vlastnú produkčnú spoločnosť London Film Productions, ktorá mala kľúčový podiel na rozvoji britského filmu; produkoval v nej o. i. aj filmy svojho brata Zoltána (*1895, †1961) a ako výtvarník tam určitý čas pôsobil aj jeho najmladší brat Vincent (*1897, †1979). Korda tu nakrútil svoje najlepšie filmy, napr. historický veľkofilm Šesť žien Henricha VIII. (The Private Life of Henry VIII, 1933), ktorý bol ako prvý britský film ocenený Oscarom (Charles Laughton za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe), sa stal prelomovým dielom britskej kinematografie a priniesol do britského filmu nového tvorivého ducha a nápadité experimenty so strihom a s montážou.

V roku 1936 vybudoval rozsiahle štúdiá Denham Films Studios (zanikli 1952), čím sa snažil čeliť americkej konkurencii. Vznikol v nich úspešný životopisný film Rembrandt (1936) a filmy Zlodej z Bagdadu (The Thief of Bagdad, 1940), v ktorom bolo použitých viacero filmových trikov, a Lady Hamiltonová (That Hamilton Woman, 1941).

Z jeho ďalších filmov: Zlatý človek (Az aranyember, 1919), Princ a žobrák (Prinz und Bettelknabe, 1920), Vládcovia mora (Herren der Meere, 1922), Tanečník mojej ženy (Der Tänzer meiner Frau, 1925), Žltá ľalia (Yellow Lily, 1928), Ľavý breh (Rive gauche, 1931), Súkromný život Dona Juana (The Private Life Of Don Juan, 1934), Dokonalí cudzinci (Perfect Strangers, 1945), Ideálny manžel (An Ideal Husband, 1947) a i.

Text hesla

Korda, Alexander, sir, vlastným menom Sándor László Kellner, 16. 9. 1893 Pusztatúrpásztó, dnes súčasť Túrkeve, Maďarsko – 23. 1. 1956 Londýn — anglický filmový režisér a producent maďarského pôvodu, jeden zo zakladateľov britskej kinematografie a prvý britský filmový tvorca, ktorý bol povýšený do šľachtického stavu (1942).

Po štúdiách na univerzite v Budapešti pracoval ako novinár, 1912 založil filmový časopis Pesti Mozi (Peštianske kino). V roku 1914 nakrútil svoj prvý nemý film Strážnica v Karpatoch (Őrház a Kárpátokban), 1916 vznikol film Biele noci (Fehér éjszakák), ktorý sa ako jeden z prvých maďarských filmov uvádzal aj v zahraničí. V roku 1917 prevzal filmové štúdio Corvin, v ktorom vzniklo asi 20 celovečerných filmov, 1919 natrvalo opustil Maďarsko.

V období 1920 – 27 režíroval filmy v Rakúsku a Nemecku (napr. Samson a Dalila, Samson und Delila, 1922), 1927 – 30 pôsobil v Hollywoode a špecializoval sa najmä na historické a kostýmové filmy; pozornosť amerického filmového priemyslu vzbudil filmom Helena Trójska (The Private Life of Helen of Troy, 1927), ako aj svojím prvým zvukovým filmom Deti vášne (The Squall, 1929). Zvukové filmy Jej minulosť (Her Private Life, 1929) a Poľné ľalie (Lilies of the Field, 1930) vznikli ako remaky starších nemých filmov.

Po návrate do Európy nakrútil v Nemecku a vo Francúzsku niekoľko filmov, napr. komédiu Marius (1931, filmová adaptácia divadelnej hry Marcela Pagnola), 1931 sa natrvalo usadil v Spojenom kráľovstve. V roku 1932 založil vlastnú produkčnú spoločnosť London Film Productions, ktorá mala kľúčový podiel na rozvoji britského filmu; produkoval v nej o. i. aj filmy svojho brata Zoltána (*1895, †1961) a ako výtvarník tam určitý čas pôsobil aj jeho najmladší brat Vincent (*1897, †1979). Korda tu nakrútil svoje najlepšie filmy, napr. historický veľkofilm Šesť žien Henricha VIII. (The Private Life of Henry VIII, 1933), ktorý bol ako prvý britský film ocenený Oscarom (Charles Laughton za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe), sa stal prelomovým dielom britskej kinematografie a priniesol do britského filmu nového tvorivého ducha a nápadité experimenty so strihom a s montážou.

V roku 1936 vybudoval rozsiahle štúdiá Denham Films Studios (zanikli 1952), čím sa snažil čeliť americkej konkurencii. Vznikol v nich úspešný životopisný film Rembrandt (1936) a filmy Zlodej z Bagdadu (The Thief of Bagdad, 1940), v ktorom bolo použitých viacero filmových trikov, a Lady Hamiltonová (That Hamilton Woman, 1941).

Z jeho ďalších filmov: Zlatý človek (Az aranyember, 1919), Princ a žobrák (Prinz und Bettelknabe, 1920), Vládcovia mora (Herren der Meere, 1922), Tanečník mojej ženy (Der Tänzer meiner Frau, 1925), Žltá ľalia (Yellow Lily, 1928), Ľavý breh (Rive gauche, 1931), Súkromný život Dona Juana (The Private Life Of Don Juan, 1934), Dokonalí cudzinci (Perfect Strangers, 1945), Ideálny manžel (An Ideal Husband, 1947) a i.

Zverejnené 9. júla 2021. Aktualizované 29. júna 2021.

citácia

Korda, Alexander [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-08-03]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/korda-alexander