kopolymerizácia

kopolymerizácia [lat. + gr.] — chemická reakcia, pri ktorej polymerizáciou zmesi dvoch (zriedkavejšie viacerých) rôznych monomérov vznikajú polymérne reťazce kopolyméry zložené z rôznych mérov (stavebných jednotiek); opak: homopolymerizácia. Kopolymerizácia najčastejšie prebieha ako reťazová radikálová adícia. Zastúpenie jednotlivých mérov v kopolyméroch závisí od reaktivity (→ kopolymerizačné parametre) a koncentrácie monomérov v reakčnom prostredí a od mechanizmu syntézy kopolymérov. Kopolymerizáciu ovplyvňujú aj teplota, polarita rozpúšťadla, pridaný katalyzátor a pod.

V závislosti od rozmiestňovania mérov vo vytvorených kopolymérnych reťazcoch sa rozlišuje štatistická kopolymerizácia (v závislosti od koncentrácie a relatívnej reaktivity monomérov vznikajú kopolyméry s náhodnou distribúciou jednotlivých mérov v reťazci), azeotropická kopolymerizácia (vznikajú kopolyméry s rovnakým zastúpením mérov ako zodpovedajúca zmes monomérov, z ktorej vznikli) a alternujúca kopolymerizácia (homopolymerizácia je potlačená a preferuje sa reakcia s nerovnakým monomérom, tzv. cross reakcia, pri ktorej monomér A reaguje s monomérom B a B reaguje s A, pričom výsledkom je kopolymér s pravidelne sa striedajúcimi mérmi). Pri kopolymerizácii spolu najčastejšie reagujú monoméry s rôznou polaritou (elektrónoakceptorový a elektrónodonorový monomér, napr. styrén a akrylonitril). Ak sa v procese kopolymerizácie použijú rôzne monoméry v časovej následnosti, výsledným produktom je blokový kopolymér. Dodatočná polymerizácia bočných vetiev odlišných mérov vo východiskových makromolekulách sa používa na prípravu očkovaných kopolymérov. Doplňujúcim postupom pri príprave kopolymérov sú transformačné chemické reakcie na polyméroch. Kopolymerizáciou možno účelne kombinovať vlastnosti rôznych polymérov, preto patrí k užitočným a často využívaným metódam syntézy makromolekúl.