Kopernikova heliocentrická sústava

Kopernikova heliocentrická sústava — predstava o heliocentrickom usporiadaní planetárnej sústavy (→ heliocentrická sústava) sformulovaná Mikulášom Kopernikom, ktorý jej základné princípy rozpracoval v rokoch 1511 – 13 v spise Krátky výklad Mikuláša Kopernika o ním vytvorených hypotézach nebeských pohybov (Nicolai Copernici De hypothesibus motuum coelestium a se constitutis commentariolus, skrátene Commentariolus, 1878) a ucelený výklad podal vo svojom najvýznamnejšom diele O obehoch nebeských sfér (aj Šesť kníh o obehoch nebeských sfér; De revolutionibus orbium coelestium, Libri VI, 1543; slov. Obehy nebeských sfér, 1974; 1999 zapísané do Zoznamu UNESCO Pamäť sveta, Memory of the World Register). Po dlhom období všeobecného uznávania platnosti Ptolemaiovej geocentrickej sústavy vychádzajúcej z Aristotelových predstáv sa Kopernik vrátil k myšlienke gréckeho antického astronóma Aristarcha zo Samu o heliocentrickom usporiadaní planét (→ Aristarchova sústava). Rozhodol sa vypracovať návrh usporiadania planetárnej sústavy, ktorá by bola jednoduchšia než Ptolemaiova (tá na korekciu nesúladu medzi teoretickou a skutočnou dráhou planét vyžadovala až 79 epicyklov).

Kopernik predpokladal kruhové dráhy planét obiehajúcich okolo nehybného Slnka, pričom tieto dráhy ležali v jednej rovine (do blízkosti Slnka umiestnil stred sveta). Rozdiel medzi kruhovými a skutočnými eliptickými dráhami planét však viedol k nepresnostiam v predpovediach ich pohybu a tiež vyžadoval zavedenie množstva dodatočných epicyklov. Z tohto hľadiska Kopernikova heliocentrická sústava nebola oproti Ptolemaiovej geocentrickej sústave úplným zjednodušením, a preto sa aj ťažko presadzovala. Kopernik ďalej zaviedol predstavu veľmi vzdialenej nehybnej sféry (klenby) hviezd – stálic, nachádzajúcej sa nad planetárnou sústavou. Postuloval, že Zem sa raz za 24 h otočí okolo svojej osi (resp. okolo nemenného pólu) a týmto pohybom možno vysvetliť pohyb hviezd pozorovaný na sfére (klenbe) stálic, pohyb Slnka na oblohe počas dňa i spätný pohyb planét. Napriek nedostatkom znamenala Kopernikova heliocentrická sústava zásadný obrat v nazeraní na usporiadanie vesmíru a sveta i na sily, ktoré v ňom pôsobia. Dlhodobému presnému pozorovaniu planét (predovšetkým Marsu) sa, vychádzajúc z podrobného preštudovania Kopernikovej heliocentrickej sústavy, venoval Tycho Brahe. Jeho údaje využil Johannes Kepler na sformulovanie zákonov pohybu planét, z ktorých Isaac Newton odvodil gravitačný zákon.