Kopernik, Mikuláš

Kopernik, Mikuláš, poľ. Mikołaj Kopernik, lat. Nicolaus Copernicus, 19. 2. 1473 Toruň, provincia Kráľovské Prusko, dnes Kujavsko-pomoranské vojvodstvo − 24. 5. 1543 Frauenburg, Kráľovské Prusko, dnes Frombork, Warmijsko-mazúrske vojvodstvo, pochovaný v katedrále vo Fromborku — poľský vzdelanec, astronóm, matematik a kanonik. Zostaviteľ heliocentrickej sústavy planét.

Po smrti otca (okolo 1483) sa o jeho výchovu a vzdelanie staral strýko z matkinej strany Lukas Watzenrode (aj Watzelrode; *1447, †1512), ktorý sa stal warmijským biskupom. Od roku 1491 študoval Kopernik na univerzite v Krakove matematiku, astronómiu a právo a pravdepodobne aj dialektiku a filozofiu. Štúdium zanechal po troch rokoch bez dosiahnutia diplomu a vrátil sa k strýkovi, ktorý sa pokúšal presadiť jeho zvolenie za kanonika (podarilo sa to 1497 s odkladom nástupu do funkcie kvôli dokončeniu štúdia). Od roku 1496 študoval na univerzite v Bologni kánonické, potom civilné právo, ako aj medicínu a filozofiu. Osvojil si tam aj gréčtinu, čo mu neskôr pomohlo pri štúdiu antických zdrojov. Býval u astronóma Domenica Mariu Novaru da Ferrara (*1454, †1504), ktorý ako jeden z prvých spochybnil platnosť Ptolemaiovej geocentrickej sústavy. Kopernik tam pozoroval aj zákryt hviezdy Aldebaran Mesiacom. Už v Bologni prejavil klasický postoj človeka renesancie: kritika niektorých tradícií, hľadanie nových hypotéz a znovuobjavenie tých, ktoré upadli do zabudnutia. V roku 1500 prednášal matematiku pred vybraným publikom v Ríme a pozoroval tam zatmenie Mesiaca. V Padove pokračoval v štúdiu medicíny a na univerzite vo Ferrare získal titul doktora kánonického práva.

Po návrate do Warmijska (1503) do sídla biskupa v zámku Heilsberg (dnes Lidzbark Warmiński) sa stal osobným lekárom a sekretárom svojho strýka, ktorého sprevádzal na jeho pracovných cestách. Sústreďoval sa aj na diplomatické aktivity, ktorými prispel k formovaniu koncepcie poľskej štátnosti a k oslabeniu postavenia Rádu nemeckých rytierov, ktorý ju dlhodobo ohrozoval; zároveň udržiaval kontakty s krakovskými matematikmi. Musel sa rozhodovať medzi rastúcimi aktivitami v oblasti astronómie a silnejúcou účasťou na politických rozhodnutiach štátu. Preložil z gréčtiny do latinčiny a v roku 1509 vydal dielo Theofylakta Simokatta Listy (gr. Epistolai éthikai, agroikai, hetairikai, lat. Theophylacti scolastici Simocati epistolae morales, rurales et amatoriae interpretatione latina; prvý v Poľsku vydaný preklad diela byzantského autora vytvorený poľským prekladateľom) napísané v 7. stor. V roku 1510 mal možnosť zaujať biskupské miesto po strýkovi, ostal však vo funkcii kanonika warmijského biskupstva a rozhodol sa odísť do sídla kapituly – Fromborku, kde uskutočnil väčšinu svojich astronomických pozorovaní. Ako kanonik využil svoju obratnosť vo vzťahoch s predstavenými, aby udržal politickú nezávislosť warmijskej diecézy od poľského kráľa. V roku 1514 bol pápežom Levom X. vyzvaný, aby sa angažoval v reforme kalendára, pretože bolo treba dať do súladu skutočnú dĺžku roka s údajmi kalendárneho roka podľa juliánskeho kalendára, výzvu však odmietol s odôvodnením, že musí zdokonaliť svoje poznatky o pohyboch a polohách nebeských telies.

Zaoberal sa aj ekonómiou, pôsobil ako poradca snemu (sejmik) Kráľovského Pruska a v roku 1519 napísal jednu z prvých analýz hospodárskej krízy zapríčinenej zrútením systému drahých kovov Rozprava o peniazoch (Tractatus de monetis Nicolai Copernici; 1522 predložená snemu, 1528 rozšírená a vydaná pod názvom O razení mincí, lat. Monetae cudendae ratio), ktorou reagoval na rýchly pád meny a na jeho dôsledky na trhu a sformuloval princíp, ktorý sa neskôr stal známy ako Greshamov zákon. Po vzniku vojenského konfliktu medzi Rádom nemeckých rytierov a Poľským kráľovstvom (1519 – 21) zameral svoje aktivity na zachovanie príslušnosti Warmijska k Poľsku. Zastával aj funkciu správcu majetku kapituly v Olsztyne (1516 – 21) a v rokoch 1519 – 21 viedol obranu Olsztyna ako jeho vojenský veliteľ. Po smrti warmijského biskupa Fabiana Luzjańského (*okolo 1470, †1523) v januári 1523 sa stal dočasným správcom diecézy.

Pod vplyvom štúdia diel niektorých gréckych filozofov i na základe vlastných pozorovaní dospel k názoru o neplatnosti Ptolemaiovej geocentrickej sústavy vychádzajúcej z Aristotelových predstáv a rozhodol sa vypracovať návrh usporiadania planetárnej sústavy, ktorá by bola jednoduchšia než Ptolemaiova. V rokoch 1511 – 13 pracoval na spise Krátky výklad Mikuláša Kopernika o ním vytvorených hypotézach nebeských pohybov (Nicolai Copernici De hypothesibus motuum coelestium a se constitutis commentariolus; skrátene Commentariolus; vydaný 1878), v ktorom podal základné princípy svojej sústavy založenej na predstave, že Zem (a všetky planéty) obieha okolo Slnka, a nie Slnko (a planéty) okolo Zeme (→ Kopernikova heliocentrická sústava), a uviedol nové argumenty v jej prospech. Túto teóriu predstavil a zdôvodnil vo svojom najvýznamnejšom diele O obehoch nebeských sfér (aj Šesť kníh o obehoch nebeských sfér; De revolutionibus orbium coelestium, Libri VI; slov. 1974 ako Obehy nebeských sfér; 1999 zapísané do Zoznamu UNESCO Pamäť sveta, Memory of the World Register), ktoré vyšlo až v roku 1543 v Norimbergu krátko pred jeho smrťou z iniciatívy jeho jediného osobného žiaka, matematika Juraja Rhetica (Kopernik dlho odolával naliehaniu priateľov publikovať svoje najzávažnejšie diela, pretože ich pokladal za vhodné len pre úzky okruh vzdelancov). Evanjelický teológ Andreas Osiander (*1498, †1552) napísal k dielu predhovor, ktorý však bol v úplnom rozpore s Kopernikovými myšlienkami. Pravdepodobne v dôsledku tohto predhovoru skutočný význam Kopernikovho diela zostal spočiatku nepochopený. V cirkevných kruhoch (katolíckych i protestantských) bolo odmietnuté a katolícka cirkev ho v roku 1616 zaradila na index zakázaných kníh.

Kopernikova koncepcia heliocentrického usporiadania planét mala dosah na ďalší rozvoj fyziky, pretože otvorila možnosti celkom nového vývoja. Tento vývoj zavŕšil Isaac Newton, ktorý sformulovaním gravitačného zákona opísal rovnakú podstatu síl pôsobiacich vo vesmíre i na Zemi. Kopernikova koncepcia znamenala aj zásadný obrat z kozmologického a svetonázorového hľadiska, pretože Zem (a človek) prestala mať vo vesmíre výsadné postavenie (→ kopernikovský princíp), čo vytvorilo predpoklady na prekonanie úzkeho, antropocentrického pohľadu na svet. Podľa Kopernika sú nazvané krátery na Mesiaci (→ Kopernik) a na Marse, od roku 2015 zložka A (biely trpaslík) dvojhviezdy 55 v súhvezdí Raka (55 Cancri A), okolo ktorej obieha päť exoplanét (Kopernik), od roku 2009 chemický prvok s protónovým číslom 112 (→ kopernícium), univerzita v Toruni (založená 1945) a i.