kooperácia

kooperácia [lat.] — spolupráca, súčinnosť;

1. ekon. spolupráca viacerých ekonomických subjektov, ktorých snahou je efektívnejšie dosiahnuť cieľ. Predstavuje typ nekonkurenčného správania viacerých subjektov. Môže byť chápaná ako spôsob organizácie spoločných činností, teda ako sieť činností tvorená podnikom a zainteresovanými stranami, s ktorými má podnik vybudované vzájomne výhodné podnikateľské vzťahy, alebo ako združenie subjektov (podnikov) z rôznych oblastí podnikovej činnosti (výroba, predaj a pod.), ktoré je založené na zmluvnom základe a v ktorom si subjekty ponechávajú právnu a hospodársku samostatnosť. Pri združeniach podnikov sa podľa väzieb rozlišuje horizontálna kooperácia, ktorá je zameraná na spoluprácu medzi súťažiacimi (konkurenčnými podnikmi), vertikálna kooperácia, pri ktorej dochádza k vzájomnému prepojeniu dodávateľov a odberateľov, a hybridná kooperácia, ktorá vzniká v skupine dvoch alebo viacerých podnikov spolupracujúcich z dôvodu uskutočňovania nových aktivít (združenie dvoch dodávateľov a dvoch odberateľov a pod.). Ďalej sa rozlišuje formálna (založená na zmluvnom základe) a neformálna kooperácia (ústne dohody), ako aj príležitostná, krátkodobá a dlhodobá kooperácia. Dohodou a zosúladeným postupom spolupracujúcich podnikov a pod. môže kooperácia viesť k porušovaniu hospodárskej súťaže (zákon o ochrane hospodárskej súťaže č. 136 z 2001), preto sa dohliada na jej reguláciu. Kooperácia medzi súťažiacimi na vysoko konkurenčných trhoch nevedie k narušeniu hospodárskej súťaže a uplatňuje sa tzv. pravidlo de minimis, podľa ktorého, ak spoločný trhový podiel pri spolupráci medzi konkurentmi nepresiahne 10 % a pri spolupráci medzi nekonkurentmi 15 %, pravidlá platné pre hospodársku súťaž sa neaplikujú;

2. sociol. jeden zo základných sociálnych (spoločenských) procesov, bez ktorého by nemohlo existovať žiadne ľudské spoločenstvo. V sociológii sa pri problematike kooperácie skúma, ako v spoločnosti vzniká spoločenský poriadok a solidarita medzi jednotlivcami, pričom klasické sociologické odpovede na túto otázku spája dôraz na spoločné hodnoty a normy. Kooperácia umožňuje spoločné dosahovanie cieľov vzájomným prispôsobením sa, súčinnosťou činností v rámci určitej skupiny alebo medzi skupinami. Môže mať prechodný alebo trvalý charakter, v moderných spoločnostiach je často inštitucionalizovaná vo forme organizačných štruktúr a procesov. Trvalá kooperácia je charakteristická napr. pre rodiny a príbuzenské skupiny, súčasne je základom každej organizácie a deľby práce. Opakom kooperácie sú rivalita a konflikt.