konzulárne výsady a imunity

konzulárne výsady a imunity — súhrn výhod priznávaných podľa medzinárodného práva konzulárnym úradom a ich členom na zabezpečenie účinného výkonu ich funkcií. Upravuje ich Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch (1963), ako aj dvojstranné konzulárne dohovory, ktorých ustanovenia sa môžu v niektorých oblastiach podstatne odlišovať od mnohostrannej úpravy. Členovia konzulárneho úradu požívajúci konzulárne výsady a imunity musia dodržiavať zákony a predpisy prijímajúcej krajiny napriek tomu, že im je poskytnutý vyšší štandard starostlivosti ako v prípade všeobecnej ochrany cudzincov. Medzi ich hlavné konzulárne výsady a imunity patria osobná nedotknuteľnosť pri plnení služobných úloh (nesmú byť zadržaní, sú vyňatí z jurisdikcie súdnych a správnych orgánov prijímajúceho štátu okrem uvedených výnimiek), oslobodenie od povinnosti registrácie cudzincov a od povolenia k pobytu, oslobodenie od platenia ciel (ich batožina zásadne nepodlieha colnej prehliadke) a daní, sloboda pohybu a cestovania po území prijímajúceho štátu s výnimkou oblastí, do ktorých je prístup zakázaný z bezpečnostných dôvodov a pod. Na konzulárne úrady sa vzťahuje aj nedotknuteľnosť konzulárnych miestností, konzulárnych archívov, dokumentov a úradnej korešpondencie. Na rozdiel od diplomatickej misie však nedotknuteľnosť konzulárneho úradu nie je absolútna. Konzulárne miestnosti, ako aj majetok konzulárneho úradu nepodliehajú žiadnej forme zabratia, ak je potrebné ich vyvlastnenie (na účely národnej obrany alebo verejnej potreby), musí prijímajúci štát poskytnúť primeranú a efektívnu náhradu. Medzi ďalšie konzulárne výsady a imunity patria právo používať štátnu vlajku a štátny znak, právo na slobodu spojenia členov konzulárneho úradu s vládou, s diplomatickými misiami, ako aj s ostatnými konzulárnymi úradmi vysielajúceho štátu i s občanmi vysielajúceho štátu a na prístup k nim vrátane práva navštevovať ich vo väzení alebo vo väzbe (tzv. konzulárna návšteva). Povinnosti v súvislosti s pôsobením cudzieho konzulárneho úradu na svojom území má aj prijímajúci štát, a to najmä uľahčovať mu výkon konzulárnych funkcií, podávať mu informácie o smrti, poručníctve, ako aj o stroskotaní lode alebo o leteckej havárii, ak sa týkajú občanov vysielajúceho štátu, a upovedomovať ho o zatknutí, uväznení alebo o zadržaní občana vysielajúceho štátu, ak takýto občan o to požiada.