Konžská ríša

Konžská ríša, aj ríša Kongo, Konžské kráľovstvo, konžsky Wene wa Kongo, Kongo dya Ntotila — stará africká ríša (kráľovstvo) založená asi v roku 1380 (alebo 1390). Rozprestierala sa v oblasti povodia rieky Kongo v severnej časti dnešnej Angoly (vrátane exklávy Cabinda), v juhozápadnej časti Konžskej demokratickej republiky (bývalý Zair), v južnej časti republiky Kongo a v južnej časti Gabonu (Gabunu); hlavné mesto M’banza Kongo. Tvorilo ju šesť provincií (Mpemba, Mbata, Nsundi, Mpanzu, Mbamba a Soyo; predpokladá sa, že pôvodne boli voľnou federáciou malých štátov) a štyri vazalské kráľovstvá (Loango, Kakongo a Ngoyo, ktoré ležali severne od rieky Kongo, a Ndongo, ktoré ležalo južne od rieky Kongo). V období najväčšieho rozkvetu v 15. – 16. stor. sa rozkladala od Atlantického oceána na západe po rieku Cuango na východe a od rieky Kongo na severe po rieku Cuanza na juhu, sféra jej vplyvu však siahala až po ríšu (kráľovstvo) Matamba. Mala mimoriadne prepracovanú štátnu správu, vynikala aj medziregionálnym obchodom a rozvinutými remeslami (kováčstvo, výroba rohoží a textílií). Na jej čele stáli panovník (manikongo, aj mani-kongo, Mani a Kongo) a štátna rada, ktorá pozostávala z najvyšších predstaviteľov miestnej aristokracie.

Podľa ústnych tradícií bol zakladateľom ríše náčelník Kongov Nimi ya Lukeni (aj Nimi a Lukeni, Lukeni lua Nimi; vládol asi 1380 alebo 1390 – 1410 alebo 1420). Po príchode Portugalčanov (koniec 15. stor.) panovník Nzinga a Nkuwu (od 1491 ako João I.) a mnohí vysokí predstavitelia aristokracie konvertovali na kresťanstvo a naučili sa po portugalsky. Hlavná zásluha na prijatí a šírení kresťanstva sa však v konžských, ako aj v portugalských historických prameňoch pripisuje Afonsovi I., synovi Joãa I., ktorý vládol v rokoch 1509 – 43. Počas jeho panovania prestúpil na novú vieru aj prostý ľud a kresťanstvo sa stalo štátnym náboženstvom. Konžskú ríšu v tomto období pokladala za kresťanský štát aj Svätá stolica. Kresťanstvo a s ním spojenú gramotnosť a kultúru šírili po celej ríši domorodí katechéti (maestri). Christianizáciu však negatívne poznačil transatlantický obchod s otrokmi vyvážanými zo západnej a strednej Afriky do Nového sveta (Ameriky). Ako otroci boli do Ameriky vyvážaní aj domorodí Kongovia, a to napriek tomu, že boli kresťanmi a proti ich odvážaniu protestovali konžskí vládcovia (od 1570 vazali kráľa Portugalska). Tieto udalosti okrem iného viedli k zhoršeniu vzťahov a k neustálym konfliktom s Portugalčanmi. V roku 1641 sa Kongovia proti nim spojili s Holanďanmi, v bitke pri Ambuíle (mesto v provincii Uíge v dnešnej Angole) 29. októbra 1665 však boli porazení. Následkom bola občianska vojna (1665 – 1709), ako aj rozvrat a rozpad štátu na menšie útvary. Začiatkom 18. stor. sa o obnovenie ríše a znovuzjednotenie Kongov usilovala konžská prorokyňa Kimpa Vita. Koncom 19. stor. si medzi sebou územie Konžskej ríše rozdelili a začlenili do svojich kolónií Portugalčania, Francúzi a Belgičania (→ Berlínska konferencia).