konkordát
konkordát [lat.] — zmluva medzinárodnoprávnej povahy uzavretá medzi Apoštolskou stolicou na jednej a vládou konkrétneho štátu (resp. politickým spoločenstvom pôsobiacim podľa medzinárodného práva) na druhej strane o úprave vzájomných vzťahov, ako aj postavenia a pôsobenia katolíckej cirkvi v štáte. Konkordát sa riadi normami medzinárodného verejného práva, má niektoré špecifiká vzhľadom na právne postavenie pápeža ako hlavy vatikánskeho štátu i ako hlavy katolíckej cirkvi (napr. sporné otázky nikdy nerieši medzinárodná arbitráž, ale komisia zúčastnených strán). Preto sa označuje aj ako zmluva ad similitudinem (podobná zmluva), resp. zmluva sui generis (svojrázna zmluva).
Konkordát rieši tri okruhy vzájomných vzťahov, a to veci duchovnej povahy, veci časnej povahy a veci zmiešanej povahy. Veci duchovnej povahy (res spirituales) patria výlučne do kompetencie cirkvi, ale na predchádzanie konfliktov cirkev v týchto veciach uzatvára dohodu (napr. v otázkach vymenúvania osôb do cirkevných úradov, kontaktov miestnej cirkvi s Apoštolskou stolicou, výhrad vo svedomí, hraníc jednotiek cirkevnej správy). Veci časnej povahy (res temporales) patria do kompetencie štátu, ale týkajú sa prirodzenej činnosti cirkvi (napr. majetkové záležitosti). Veci zmiešanej povahy (res mixtae), ktoré bývajú najčastejšie predmetom konkordátu, sa týkajú úloh štátu aj cirkvi (napr. manželstvo, jeho vznik a zánik, cirkevné školstvo, výučba náboženstva na školách).
Ohľadom právnej povahy konkordátu boli vytvorené tri teórie. Privilégiová teória vychádza z koncepcie nadradenosti cirkevnej moci nad svetskou. Podľa nej konkordát nie je zmluvou, ale iba dobrodením (privilégiom), ktoré jednostranne poskytuje Apoštolská stolica štátu, pričom pápež môže konkordát jednostranne kedykoľvek odvolať. Legálna teória vychádza z koncepcie štátnej zvrchovanosti. Podľa nej môže štát konkordát jednostranne (svojvoľne) zrušiť. V súčasnosti je všeobecne uznávaná zmluvná teória, ktorá chápe konkordát ako slobodný prejav vôle v princípe dvoch rovnocenných subjektov na základe zásad medzinárodného verejného práva.
Jedným z najstarších konkordátov je Wormský konkordát (1122), ktorý ukončil spor o vzťahu medzi cirkvou a štátom, resp. medzi pápežmi a svetskými panovníkmi (rímsko-nemeckými cisármi) o právo dosadzovať do funkcií cirkevných hodnostárov v rámci kresťanského štátu (→ boj o investitúru). K významným konkordátom patria Viedenský konkordát (1448; riešil vzťah Svätej rímskej ríše k Apoštolskej stolici), Bolonský konkordát (uzavretý 1516 v Bologni medzi francúzskym kráľom Františkom I. a pápežom Levom X.; na jeho základe kráľ získal právo obsadzovať vysoké cirkevné úrady), ďalej konkordát z 1801 (uzavretý medzi Francúzskom, resp. Napoleonom I. Bonapartom, a Apoštolskou stolicou; upravoval vzťahy medzi Francúzskom a Apoštolskou stolicou, pričom ho dopĺňali tzv. Organické články upravujúce fungovanie katolíckej cirkvi vo Francúzsku), Lateránske dohody (1929, revidované 1984), ktorých súčasťou bol aj konkordát medzi Apoštolskou stolicou a Talianskom a i.
Pre Slovensko bol z hľadiska úpravy vzťahov medzi katolíckou cirkvou a štátom významný Rakúsky konkordát (1855) medzi habsburskou monarchiou a Apoštolskou stolicou s účinnosťou pre celé územie monarchie (aj pre Uhorsko, a teda aj pre Slovensko), ktorý zaručil katolíckej cirkvi dominantný vplyv na školstvo. Po vzniku ČSR nebol medzi československým štátom a Apoštolskou stolicou podpísaný konkordát, ale osobitná dočasná dohoda nepodliehajúca ratifikácii parlamentom (→ Modus vivendi, parafovaný 1927, schválený československou vládou 1928). Po rozpade prvej ČSR a vyhlásení vojnovej Slovenskej republiky sa slovenská vláda usilovala o konkordát s Apoštolskou stolicou, tá však pre nesúhlas s postojom slovenskej vlády najmä v rasových otázkach návrh konkordátu predložený slovenskou vládou neschválila. Po obnovení ČSR a prevzatí moci komunistami československá vláda síce Modus vivendi formálne nevypovedala, ale prijatím tzv. cirkevných zákonov (1949) získal štát právo kontrolovať a priamo zasahovať do jurisdikcie katolíckej cirkvi.
Slovenská republika po svojom vzniku (1993) uzavrela konkordát pod názvom Základná zmluva medzi SR a Svätou stolicou (ratifikovaná 4. 12. 2000, platnosť nadobudla 18. 12. 2000 výmenou ratifikačných listín, vyhlásená v Zbierke zákonov ako oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 326 z 2001). Základná zmluva predpokladá uzavretie ďalších 4 čiastkových zmlúv s Apoštolskou stolicou, z ktorých dve sú už uzavreté (o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch SR z 2002 a o katolíckej výchove a vzdelávaní z 2004). Doteraz nie je schválená zmluva o finančnom zabezpečení katolíckej cirkvi, ktorá ustanoví, v akej miere ju bude štát dotovať, a zmluva o práve uplatňovať výhrady vo svedomí.
Vzťahy medzi štátom (Slovenskou republikou) a ostatnými štátom uznanými cirkvami (→ registrované cirkvi a náboženské spoločnosti) upravuje Zmluva medzi SR a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami (2002).